Čaká nás po inflácií tentoraz deflácia?

Už nejaký ten čas zažívame pri pohľade na stále vyššie čísla na cenovkách nepríjemný pocit. Dúfame, aby sa inflácia vrátila na normálne úrovne, ale čo ak by sa rast cien nielen spomalil, ale by dokonca začali ceny klesať? Pred defláciou v posledných dňoch varujú viacerí ekonómovia. A hoci táto možnosť môže znieť lákavo, deflácia vie byť ešte ničivejšia ako inflácia.

Klope deflácia na dvere?

Britskí ekonómovia, ktorí počas pandémie správne predvídali závratnú infláciu skôr ako ktokoľvek iný, opäť bijú na poplach. Tentoraz ale očakávajú defláciu, čiže pokles cenovej hladiny. To ale dobrá správa nie je. Tento zriedkavý ekonomický jav totiž vie narobiť paradoxne viac škody ako zdražovanie.

Pokles cenovej hladiny je najmä pri produktoch denodennej spotreby želaným javom. Problém ale je, že nižšie ceny vyvolávajú tlak na ziskové marže firiem, ktoré sa môžu dostať na hranu a budú mať na výber 2 možnosti. Prepúšťať alebo znižovať mzdy. Keďže druhá možnosť je v podstate tabu, zvolia prvú možnosť a to je pre hospodárstvo prvý úder. Druhý problém je pri drahších položkách.

Ak spotrebiteľ vie, že ceny klesajú, odloží svoj plánovaný nákup, napr. auta alebo nehnuteľnosti na neskôr s tým, že ušetrí niekoľko stoviek až tisíciek eur. Keďže ale práve spotreba je vo vyspelých ekonomikách jednou z hlavných zložiek hospodárskeho rastu, odďalovanie nákupov vedie k zníženiu spotreby, čo je ďalší úder.

Tretí úder je pravdepodobne najhorší. Väčšina bežných ľudí má na ramenách minimálne 1 úver. Počas inflácie sa hodnota dlhu znižuje, pretože s rastom cien sa zvyšujú aj mzdy a tak splácať úver je postupom času stále jednoduchšie. V dobe deflácie je to ale opačne. V dobe deflácie, keďže je splátka úveru fixne daná, sa síce nominálna hodnota dlhu nemení, ale jeho reálna hodnota rastie.

Tento fenomén popísal počas Veľkej depresie, najničivejšej krízy v rokoch 1929 až 1933, Irving Fisher. Zistil, že v dobe deflácie sa firmy snažia zbaviť svojich dlhov ich predčasným splácaním. Dlžníci ale potrebujú s poklesom cenovej hladiny predať stále viac tovarov, aby dokázali dlh splatiť. To vedie k tomu, že sa zvyšuje hodnota danej meny a tá rastie viac, ako klesá hodnota dlhu. To má za následok, že čím viac sa snažia dlžníci splatiť svoj dlh, tým viac vlastne dlžia. V daných rokoch dlžníci splatili 20 % zo svojich dlhov, ale deflácia zvýšila ich skutočný dlh o 40 %. Deflácia tak má potenciál viesť do ťažkých finančných kríz s recesiou, rastom nezamestnanosti a poklesom životnej úrovne.

Prečo ale by mala deflácia klopať na dvere?

Varovania ekonómov

Viacerí ekonómovia, ktorí avizujú možný príchod deflácie, sa opierajú o 2 hlavné faktory. Centrálne banky na čele s Fedom sa vydali do boja s infláciou najrýchlejším zvyšovaním úrokových sadzieb v histórií. Ide o overený liek proti inflácií, ktorý však zadrháva ekonomiku a má silné deflačné tlaky. Druhým dôvodom je peňažná zásoba, resp. množstvo peňazí v ekonomike. Tá postupom času v podstate neustále rástla, ale teraz sme svedkami toho, že začala klesať. Vôbec prvýkrát. To je taktiež silný deflačný tlak, pretože napr. rovnako ako v prípade zlata, čím ho je menej, tým je cennejšie. Totožný efekt má pokles peňažnej zásoby na hodnotu peňazí.

Peňažná zásoba podľa britských ekonómov Warda, Congdona a Hendersona kolabuje v USA, vo Veľkej Británii aj v eurozóne. V USA od decembra peňažná zásoba M2 klesá a to vôbec prýkrát od roku 1959, kedy Fed začal o nej zverejňovať dáta.

Zdroj obrázku: Fred

V eurozóne je šesťmesačná miera zmeny peňažnej zásoby M3, ktorá meria vklady a hotovostné ekvivalenty so splatnosťou do 3 rokov, najslabšia od následkov finančnej krízy v roku 2010. Peňažná zásoba M1 zložená z hotovosti a jednodňových vkladov, je negatívna po prvýkrát od zrodu eura v roku 1999, uviedli stratégovia RBC Capital Markets. Súvisí to napr. aj s tým, že objem úverov v eurozóne po zvýšení úrokových sadzieb klesol najrýchlejšie v histórií. ECB navyšuje prognózuje ďalší pokles peňažnej zásoby.

V Spojenom kráľovstve rast M4 (hotovosť a záväzky do 5 rokov) prudko klesol pod dlhodobý trend. „Ročná miera rastu peňazí v Spojenom kráľovstve a eurozóne je výrazne pod priemerom z roku 2010“ uviedol Ward. „Je to mimoriadne znepokojujúce a naznačuje to recesiu, dezinfláciu a defláciu.“

Vývoj peňažnej zásoby M1 a M3 v eurozóne, zdroj obrázku: ECB

Čo s tým?

Podľa spomínaných ekonómov by mali centrálne banky zakročiť, aby sa čierny scenár nenaplnil. Ako to dosiahnuť? Návod existuje. Začať uvoľňovať prísnu monetárnu politiku, napr. opätovným znížením úrokových sadzieb. To by malo za následok väčší objem úverov, oživenie ekonomiky a vyššie množstvo peňazí v obehu. To by bol želaný krok aj pre investorov.

„Potrebujú obnoviť pozitívny rast peňazí,“ povedal Ward. „Súťaž o prognózovanie inflácie vyhrali monetaristi, no centrálni bankári tvrdia, že to bola náhoda. Teraz k odvetnému zápasu. Ak centrálni bankári stratia tento zápas a my sa dostaneme do recesie alebo deflácie, dôjde konečne k zúčtovaniu a vyčisteniu?

Centrálne banky a aj mainstreamový prúd ekonómov s obavami ohľadom deflácie nesúhlasia. Zatiaľ čo britskí ekonómovia reprezentujúci monetaristický prúd tvrdia, že rast alebo pokles cenovej hladiny určuje množstvo peňazí v ekonomike, väčšina tento názor nezdieľa, pretože ignoruje ďalšie faktory, ako napr. výšku úrokovej sadzby, či povinnú mieru rezérv. Zároveň veria, že súčasnú vysokú infláciu nespôsobil vysoký rast peňažnej zásoby počas pandémie a predchádzajúcich rokov, ale ponukové šoky a vyššie ceny energií. Konsenzus je teda dnes taký, že centrálne banky by mali zotrvať pri vysokých sadzbách a dostať infláciu pod kontrolu.

Záver

Hoci na trhu vidieť deflačné tlaky, od deflácie sme podľa nášho názoru stále ďaleko. Svedčia o tom aj posledné údaje o inflácií. V eurozóne stúpla cenová hladina v marci o 6,9 %, zatiaľ čo vo februári vzrástla o 8,5 %. To je razantné spomalenie, ale stále ide o vysokú hodnotu. Navyše jadrová inflácia, ktorá na rozdiel od celkovej nezahrňuje nestabilné ceny potravín a energií, stúpla z 5,6 na 5,7 %. V USA v marci inflácia spomalila na 5 % z februárových 6 % a je najnižšia za takmer 2 roky. Jadrová inflácia medziročne vzrástla v súlade s očakávaniami o 5,6 %. Tieto údaje príchod deflácie viac ako spochybňujú. Netreba tiež zabúdať na inflačné tlaky, ktoré tu stále s nami sú.

V každom prípade, ako sme už mnohokrát prízvukovali, ak investujete dlhodobo, z diania na makroekonomických trhoch mať strach nemusíte. Finančné trhy v dostatočne dlhom horizonte rastú a to je len jeden z dôvodov, prečo investovať. Ak máte so začatím investovania rešpekt, je to pochopiteľné a preto odporúčame prečítať si naše 3 rady ako na investovaní neprerobiť.

____________________________________

Na čo si dať po prečítaní tohto článku pozor?

– Článok nie je investičným odporúčaním

– Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov

– Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové

– Portu negarantuje dosiahnutie výnosov z investície na kapitálových trhoch

– Nie ste si istí, aký rizikový profil je pre vás vhodný alebo či je pre vás vhodné napríklad tematické investovanie? Vyplňte si náš investičný dotazník a my vám poradíme.