Čo je to inflácia alebo poznajte nenápadného zlodeja vašich peňazí

Máte niekedy pocit, že vaše peniaze už nemajú takú hodnotu ako predtým? Je takmer isté, že sa vám to nezdá. Zrejme ste zaznamenali účinky inflácie. Inflácia je jedným z najznámejších pojmov v ekonómii, ktorý najmä v poslednom čase počúvame takmer každý deň. Viete ale, čo presne inflácia znamená? Ako sa meria alebo aké má druhy? Poďme si problematiku inflácie podrobnejšie predstaviť a tiež si zhrnúť, ako sa proti nej najlepšie brániť.

Pojem, ktorý by mal poznať naozaj každý

Inflácia je jedným zo základných ekonomických ukazovateľov a rozhodne sa netýka len obchodníkov či ekonómov, ale aj spotrebiteľov, ktorí ju môžu nevedome utvárať a meniť. Je definovaná ako nárast cenovej hladiny (tovaru a služieb) v ekonomike za určité časové obdobie. Jednoducho nám hovorí, o koľko percent vzrástli ceny.

K inflácii dochádza, keď ceny tovaru a služieb dlhodobo rastú, čím sa znižuje kúpna sila alebo množstvo tovaru a služieb, ktoré si môžete kúpiť za jednu menovú jednotku. V praxi to vyzerá tak, že za 100 eur si dnes kúpite viac tovaru alebo služieb, než si za 100 eur kúpite zajtra alebo kedykoľvek v budúcnosti.

Je dôležité si uvedomiť, že inflácia nie je to isté, čo zvýšenie cien jedného tovaru alebo jednej služby. Inflácia zahŕňa skôr súčasné a pokračujúce zvyšovanie cien mnohých vecí, ktoré pravidelne nakupujete. Nejde teda iba o účet za potraviny, ale zvyšujú sa aj náklady na energie, verejné služby, cestovanie a ďalšie výdavky.

Príčiny a typy inflácie

Typy inflácie môžeme rozlišovať podľa toho, čo je jej príčinou. Často ide o nerovnováhu medzi dvoma rôznymi ekonomickými silami, teda ponukou a dopytom. Ponuka popisuje, koľko tovaru alebo služieb sa vyrába a predáva a je riadená podnikmi, ktoré daný tovar alebo služby predávajú. Dopyt oproti tomu udáva, koľko tovaru alebo služieb sa kupuje za určitú cenu a je riadená spotrebiteľmi. K inflácii teda dochádza, keď dopyt prevyšuje ponuku.

Dopytová inflácia 

Keď je inflácia ťahaná dopytom, tak ľudia majú záujem nakupovať, čo vedie k zvýšeniu cien. Zvýšenie cien vedie zamestnancov k tomu, aby požadovali vyššie mzdy. Vyššie mzdy však znamenajú pre firmy väčšie náklady, ktoré vedú k rastu cien a nastáva tzv. inflačná špirála. Nedá sa potom už povedať, či rastú mzdy kvôli rastúcim cenám alebo ceny kvôli mzdám. K tomuto druhu inflácie dochádza spravidla v období vysokej spotrebiteľskej dôvery, napríklad keď je nízka miera nezamestnanosti a mzdy rastú.

Ponuková inflácia

V prípade ponukovej inflácie sa celková cenová hladina zvyšuje kvôli zdražovaniu výrobných vstupov, teda napr. materiálov, pohonných hmôt alebo energií. To vedie firmy k tomu, aby zdraželi ceny. Môže ísť napríklad o zdraženie materiálov či energií. Zvýšenie cien potom opäť vedie k požiadavke na zvýšenie miezd a znova sa tak roztáča inflačná špirála. 

Je tiež možné, že inflácia je dôsledkom faktorov, ktoré nesúvisia s ekonomikou. Prírodné katastrofy alebo významné svetové udalosti môžu tiež narušiť dodávateľské reťazce a znížiť množstvo dostupného tovaru, čo zvýši ceny zostávajúcich zásob. To je aj prípad súčasnej situácie, keď v dôsledku pandémie nastali problémy v dodávateľských reťazcoch a vojna zas vytvorila energetickú krízu s nedostatkom energií v Európe.

Meranie a formy inflácie

Meranie inflácie je pomerne ošemetná vec, pretože ceny nerastú rovnomerne. Poďme sa pozrieť na to, akým spôsobom sa inflácia meria a na jej formy. Na jej zistenie sa najčastejšie používa index spotrebiteľských cien, ktorý používa aj Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Index spotrebiteľských cien využíva na meranie inflácie tzv. spotrebný kôš. Ten je vyberaný tak, aby reprezentoval spotrebné návyky priemerného občana. Každá položka má svoju váhu a tie, na ktoré domácnosti spotrebúvajú viac peňazí, majú v spotrebnom koši vyššiu váhu. Na každého ale inflácia dopadá rôzne, pretože každý človek má iné potreby a ich spotrebné koše sa od priemeru môžu líšiť.

Hoci je index spotrebiteľských cien pre výpočet inflácie najjednoduchší a najčastejšie používaný, existujú aj ďalšie metódy výpočtu:

• Index cien výrobcov a jeho výpočet je dôležitý skôr pre ekonomiku než pre spotrebiteľov. Vypočíta sa rovnako ako index spotrebiteľských cien, ale líši sa tým, že je založený na cenách komodít, ktoré zahŕňajú ceny potravín a produkty ťažobného a spracovateľského priemyslu.
• Deflátor HDP je pre výpočet miery inflácie najkomplexnejší a vyjadruje ceny všetkých statkov, z ktorých sa skladá hrubý domáci produkt. Tento výpočet je ale značne komplikovaný a v praxi sa s ním príliš často nestretneme, pretože je rovnako ako index cien výrobcov určený skôr pre ekonomiku ako celok.

Inflácia je dobro a zlo súčasne

Už vieme, že inflácia zvyšuje náklady na život a znehodnocuje úspory. S infláciou prichádza na scénu aj zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré má výrazný vplyv na ekonomiku a akciový trh. Na čo môže byť inflácia dobrá? To je otázka, ktorú si ľudia často kladú. Každý by bol možno radšej, keby ceny nerástli. Lenže bez inflácie by súčasná ekonomika skrátka tak úplne nefungovala.

Mierna inflácia je známkou hospodárskeho rastu a trvalo mierna a stabilná inflácia môže tento rast predĺžiť. Je to tak preto, že ceny a mzdy prirodzene rastú súbežne, čo umožňuje spotrebiteľom naďalej si požičiavať a nakupovať a podnikom zarábať viac peňazí. Optimálna hodnota inflácie podporuje míňanie namiesto sporenia a zaisťuje tak ekonomický rozvoj.

Pokiaľ ekonomika nepracuje na plný výkon, čo znamená, že existuje nevyužitá pracovná sila alebo zdroje, inflácia teoreticky pomáha zvýšiť produkciu. Viac peňazí znamená viac výdavkov, čo sa rovná väčšiemu dopytu. Väčší dopyt zase vyvoláva väčšiu výrobu, ktorá tento dopyt uspokojuje.

Mierna inflácia spotrebiteľom neubližuje a zároveň ich núti neodkladať spotrebu. To naopak vedie k rastu dopytu, ktorý pomáha rastu zamestnanosti a miezd. Vďaka tomu majú ľudia viac peňazí na spotrebu a tým sa kruh uzatvára. Mierna inflácia je teda pre zdravú ekonomiku kľúčová.

Inflácia tiež uľahčuje dlžníkom, ktorí splácajú svoje pôžičky peniazmi, ktoré majú kvôli inflácii nižšiu hodnotu ako peniaze, ktoré si požičali. Vďaka inflácii sa dá povedať, že sa tiež znižuje reálny dlh štátov.

Dôvody súčasnej inflácie

Súčasnú vysokú mieru inflácie môžeme pripísať niekoľkým rôznym faktorom, z ktorých mnohé sú ešte dôsledkom pandémie. Všeobecné príčiny sú tri.

Začiatok Covidu

Všetko začalo Covidom v roku 2020, tlačením nových peňazí a následným obnoveným dopytom. Ten sa do tej doby zvyšoval predvídateľne, ale zrazu vyskočil na úroveň, ktorá sa očakávala až v rokoch 2023/2024. Na to firmy nestihli zareagovať a začali vznikať problémy v globálnych dodávateľských reťazcoch. Problémy súvisiace s pandémiou v prístavoch, skladoch, továrňach a logistických sieťach spôsobili, že v čase, keď dopyt spotrebiteľov prudko rástol, malo mnoho firiem zároveň nízku úroveň zásob.

Infláciu potiahli tiež vyššie náklady na pohonné hmoty a pracovnú silu, čo prinútilo podniky v celom dodávateľskom reťazci zvyšovať ceny. V tomto nestabilnom hospodárskom prostredí musia byť dodávateľské reťazce efektívne a schopné reagovať. Čím dlhšie tieto problémy pretrvávajú, tým je pravdepodobnejšie, že podniky tieto náklady prenesú na svojich zákazníkov v podobe vyšších cien.

Tlačenie nových peňazí

Utlmená ekonomika potrebovala naštartovať a v období nízkych sadzieb sa začali tlačiť nové peniaze, ktoré si ľudia začali požičiavať a spotrebovávať. Tlačenie nových peňazí a ich distribúcia občanom spôsobili zvýšenie dopytu a teda aj rast cenovej hladiny.

Vojna na Ukrajine

Klinec do rakvy zarazila vojna na Ukrajine, ktorá spolu s nespoľahlivými ruskými dodávkami ropy a zemného plynu spôsobila nárast cien energií a značnú volatilitu na energetických trhoch a to najmä v Európe.

Deflácia a stagflácia

Mierna inflácia je prirodzenou súčasťou hospodárskeho cyklu, ktorá môže byť dobrou, zlou alebo žiadnou správou, ale deflácia je vždy dôvodom na obavy. Je síce pravda, že inflácia zvyšuje ceny, ale zároveň znižuje hodnotu dlhu, takže si ľudia a podniky neprestávajú požičiavať peniaze. Navyše sa proti inflácii môžete brániť investovaním svojich peňazí.

Deflácia je jav, ktorý je presným opakom inflácie. K deflácii teda dochádza pri poklese cien tovarov a služieb, čo následne zvyšuje kúpnu silu peňazí. Znamená to tiež, že za rovnaké množstvo peňazí je možné kúpiť viac tovaru a služieb. To môže na prvý pohľad pôsobiť ako pozitívny faktor, avšak iba v krátkodobom hľadisku.

Deflácia vzniká, keď je v ekonomike prebytok tovaru alebo služieb a málo peňazí, ktoré by mohli byť použité na ich nákup. To sa prejaví poklesom cien, ktoré dlhodobo vedú k nižším tržbám firiem, čo vedie k poklesu miezd, nutnosti stlačenia nákladov a tým aj k obmedzeniu pracovných miest. Klesajú teda mzdy, rastie nezamestnanosť a predovšetkým sa zastavujú súkromné aj firemné investície.

Deflácia je všeobecne považovaná za hospodársku krízu, ktorá je spojená s nezamestnanosťou a veľmi nízkou úrovňou produktivity tovarov a služieb. Pri deflácii podniky a verejnosť všeobecne hromadia menej bohatstva a preto sú výdavky veľmi nízke, čo ďalej znižuje dopyt. Pri poklese dopytu majú podniky tendenciu znižovať ceny tovarov a služieb, aby dopyt zvýšili. Zároveň rastie reálna hodnota minulých dlhov, čiže domácnosti a firmy majú pri splácaní väčšie problémy.

Stagflácia

Stagflácia je kombináciou stagnácie a inflácie. Ide o hospodársky cyklus, ktorý sa vyznačuje pomalým rastom a vysokou mierou nezamestnanosti sprevádzanou infláciou. Pre tvorcov hospodárskej politiky je táto kombinácia obzvlášť náročná, pretože snaha o nápravu jedného z faktorov môže zhoršiť druhý.

Trojlístok pomalého rastu, vysokej nezamestnanosti a rýchlej inflácie vytvára na ekonomiku značný tlak. Pre domácnosti stagflácia znamená, že ľudia zarábajú menej peňazí, zatiaľ čo míňajú viac za všetko a to od potravín a liekov až po bývanie a spotrebný tovar. So spomalením spotrebiteľských výdavkov klesajú príjmy podnikov, čo celkový dopad na ekonomiku ešte zhoršuje.

Proti inflácií sa dá brániť

Vysoká inflácia tu nie je prvýkrát ani naposledy a pri jej výskyte platí stále rovnaké pravidlo. Ak chcete zmierniť vplyv inflácie na vaše úspory, mali by ste s peniazmi začať pracovať a nedržať ich iba na svojom bankovom účte, kde sa znehodnocujú. Pred infláciou vás najlepšie ochráni pasívne investovanie a široko diverzifikované portfólio, ktoré vám umožnia súčasnú volatilitu na trhoch čo najlepšie zvládať a v prípade poklesu jedného odvetvia budete mať k dispozícii ďalšie investície.

Nutnosťou je dodržiavať aj tie správne pravidlá pri trhových výkyvoch –⁠ dlhodobosť a pravidelnosť. O zvyšok sa môžeme postarať my v Portu. Napríklad vám zložiť portfólio na mieru priamo podľa vašich potrieb.

____________________________________

Na čo si dať po prečítaní tohto článku pozor?

– Článok nie je investičným odporúčaním

– Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov

– Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové

– Portu negarantuje dosiahnutie výnosov z investície na kapitálových trhoch

– Nie ste si istí, aký rizikový profil je pre vás vhodný alebo či je pre vás vhodné napríklad tematické investovanie? Vyplňte si náš investičný dotazník a my vám poradíme.