V eurozóne v apríli spotrebiteľské ceny medziročne vzrástli oproti marcu o desatinu percentného bodu na 7 %. Je to dôvod na obavy? Čaká nás „lepkavá inflácia“ a čo nás v ďalších mesiacoch a rokoch pri otázke zdražovania čaká?
Mylné očakávania ECB
Na jeseň roku 2021, keď ľudia začali pociťovať vyššiu infláciu (v septembri dosiahla v eurozóne 3,6 %), prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová sa snažila domácnosti utešiť. Prudký nárast inflácie je spôsobený mixom viacerých dôvodov a zdražovanie je len dočasné. Ináč povedané už na ďalší rok mali efekty týchto vplyvov vyprchať. ECB mala pravdu v jednej veci a v druhej sa fatálne mýlila.
Inflácia bola skutočne spôsobená viacerými faktormi. Prerušené dodávateľské reťazce, rastúce ceny komodít a prílev lacných peňazí boli tými hlavnými. Lagardovej očakávanie ohľadom zlepšenia situácie v ďalšom roku sa ale nenaplnilo. Práve naopak, inflácia vykulminovala o 13 mesiacov neskôr na úrovni 10,6 %, pričom v niektorých členských štátoch presiahla 20 %. Na Slovensku dosiahol rast cien maximum 15,4 % na prelome rokov 2022 a 2023. Takéto úrovne sme v rozvinutých štátoch v 21. storočí nevideli. Nakoniec ECB už neostávalo nič iné, ako vytiahnuť svoju overenú zbraň – zvyšovanie úrokových sadzieb.
Inflácia sa opäť zvýšila
Po neustálom raste spotrebiteľských cien, ktorý trval od októbra 2020, sa trend konečne zlomil a od novembra 2022 sa rast cien v eurozóne ako celku znižuje. Pozitívne prekvapenie prišlo najmä medzi mesiacmi február a marec, kedy sa tempo inflácie znížilo skokovo z 8,5 na 6,9 %. Už v apríli ale prišlo ďalšie prekvapenie a tentoraz nepríjemné. Cenová hladina sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom opäť zvýšila a to prvýkrát po 5 mesiacoch na 7 %. Naďalej je inflácia ťahaná najmä vyššími cenami energií a potravín, ktoré sa zvýšili o 13,6 %.
Hoci zvýšenie inflácie o 0,1 p.b. nepredstavuje dramatický nárast, analytici počítali so stagnáciou. Naznačuje to, že dostať infláciu pod kontrolu nebude také ľahké a o chvíľu môžeme byť svedkami tzv. „lepkavej inflácie“. Fenomén znamenajúci, že je jednoduché znížiť infláciu z dvojciferných hodnôt, ale omnoho ťažšie ju dostať z úrovni okolo 5 % na požadované 2 %. Ilustruje to aj jadrová inflácia. Tá nezahŕňa nestále ceny potravín a energií, v apríli mierne klesla na 5,6 % z rekordných 5,7 %, ale naďalej zostáva vysoká.
Hoci bežní ľudia chcú vidieť výsledky v podobe nižšieho rastu cien hneď, úloha ECB je nezávideniahodná. Ako sme spomínali centrálne banky bojujú proti inflácií najmä zvyšovaním úrokových sadzieb. Problémom ale je, že vyššie úroky predražujú úvery ako firmám, tak aj domácnostiam. Ak napr. máte hypotéku a zvýšili sa vám splátky, ide o dôsledok konania ECB, ktorá bojuje s vysokými cenami. To sa deje už istý čas. Banky sťažili podmienky úverov a aj samotný dopyt po drahších úveroch je slabý. V konečnom dôsledku spomaľuje celé hospodárstvo.
ECB tak korčuľuje na tenkom ľade. Musí sa snažiť vyvažovať monetárnu politiku tak, aby znížila cenové úrovne, ale zároveň nepridusila ekonomiku. V dôsledku opatrného prístupu sa preto v máji rozhodlo o zvýšení základnej úrokovej sadzby 0,25 p.b. na 3,75 %. ECB tak pristúpila k nižšiemu rastu sadzieb (predtým zvyšovala o 0,50 p.b.).
Otázkou ako eurozóna toto obdobie zvládne pretrváva. História nás naučila, že v minulosti štáty bojujúce s infláciou zvyšovaním úrokových sadzieb, sa recesii nevyhli. V posledných mesiacoch sú ale predstavitelia európskych štátov a inštitúcií optimistickí a veria, že tentoraz sa to podarí. Opierajú sa o viaceré pozitívne signály, akými je nízka nezamestnanosť, nižšie ceny energií, ustupujúca inflácia a zlepšujúca sa podnikateľská i spotrebiteľská nálada.
Z najhoršieho sme vonku
Dovolíme si povedať, že napriek tomu, že výhľad zostáva zahmlený, najhoršie máme za sebou. Či už eurozóna alebo Slovensko, kde v apríli rast cenovej hladiny spomalil na 13,8 %.
Na znižovanie inflácie bude tlačiť viacero faktorov. Peňažná zásoba sa bezprecedentne znižuje. Ceny v dodávateľských reťazcoch po post-pandemických šokoch klesli na pôvodné úrovne. Index svetových cien potravín, sledujúci najobchodovanejšie potraviny sveta, klesol v marci už 12. mesiac v rade a je o 20,5 % nižšie v porovnaní s rekordnou úrovňou dosiahnutou po napadnutí Ukrajiny Ruskom. Klesajú aj ceny ďalších komodít, ako sú ropa, plyn alebo stavebné a priemyselné materiály.
Demonštruje to aj vývoj indexu výrobných cien (PPI). V minulom roku rástol o zhruba 40 %, ale od augusta minulého roku klesá a tento mesiac dosiahol už iba 5,9 %. Index PPI meria infláciu v priemysle a slúži ako včasný indikátor inflačných tlakov pre bežných ľudí.
V dôsledku niektorých vyššie zmienených faktorov sa niektorí ekonómovia obávajú deflácie, čo však nie je pravdepodobný scenár. Pravdepodobnejší je práve scenár spomínanej „lepkavej inflácie“.
Nie úplne vonku
Hoci ideme spárvnym smerom, riziká pretrvávajú. Mzdy sa rýchlo zvyšujú, čo vyvoláva riziko mzdovo-inflačnej špirály. K tomu treba pripočítať nízku nezamestnanosť a vládne pomoci, ktoré udržiavajú vysoké spotrebiteľské výdavky. To je dobrá správa pre ekonomiku, ale zároveň to zabraňuje výraznejšiemu poklesu inflácie.
Nízka nezamestnanosť, rastúce mzdy a vládné pomoci pomáhajú udržiavať vysoké spotrebiteľské výdavky. To ťahá vpred ekonomiku, ale zároveň udržiava vyššie ceny a bráni výraznejšiemu zníženiu inflácie. Rizikom je aj ruská vojna na Ukrajine, ktorá má potenciál opäť narušiť komoditné trhy, či odklon západného sveta od Číny, ktorá je význymným exportérom vzácnych kovov.
Čo nás čaká?
ECB aj OECD očakávajú, že eurozóna sa recesii vyhne, hoci rast ekonomiky by mal byť pomalý. Predstavitelia centrálnej banky prognózujú, že v súčasnom roku celoročná inflácia spomalí na 5,3 %. V roku 2024 by mala pribrzdiť vďaka nižším cenám energií na 2,9 % a v roku 2025 by sme sa už mali priblížiť inflačnému cieľu vo výške 2 %.
Dovolíme si však tvrdiť, že ide o pomerne optimistický scenár. Nečakáme, že by inflácia mala opäť stúpať, ale dosiahnutie 2,9 % inflácie v ďalšom roku môže byť problematické aj vzhľadom na to, že v najväčších krajinách eurozóny prevyšuje hodnotu 7 %. Nemecko, Francúzsko a Taliansko zatiaľ výraznejšie spomalenie rastu cien nezaznamenali. Analytici navyše čakajú, že ECB už v ďalšom roku začne zľahka znižovať úrokové sadzby, ale kľúčové bude, aby to nebolo priskoro.
A ako na tom bude Slovensko?
Na Slovensku je situácia iná ako v eurozóne. Rast cenovej hladiny dosahuje oproti menovej únii dvojnásobnú hodnotu. Spotrebiteľské ceny by mali u nás pomalšie napredovať v raste najmä v závere tohto roku a trend by mal pokračovať aj v ďalšom roku. Najpomalšie by mali stúpať ceny potravín a môžeme byť aj svedkami ich zlacňovania, tak ako sa to stalo v tomto mesiaci v Česku.
V tomto roku by mala celoročná inflácia u nás dosiahnuť zhruba 10 %. V okolí tohto čísla vydali svoje prognózy Inštitút finančnej politiky (9,7 %), Národná banka Slovenska (10 %), Európska komisia (9,7 %) a aj Medzinárodný menový fond (10,1 %). V budúcom roku sa ráta so spomalením na úroveň okolo 5 %. Najoptimistickejší je MMF s prognózou 4,4 % a naopak NBS počíta s miernym spomalením na 8,7 %. V roku 2025 by sme mali mať infláciu pod kontrolou, hoci by mala byť nad cieľovou hodnotou 2 %. MMF, NBS a Inštitút finančnej politiky odhadujú infláciu v rozpätí 2,3 až 3,6 %. Počas tohto obdobia inštitúcie rátajú s nadpriemerným rastom ekonomiky a poklesom nezamestnanosti.
A kedy bude všetko “po starom? Optimistický scenár hovorí, že by sa to mohlo podariť už v závere roku 2025 a negatívny zas, že sa ešte budeme potýkať s relatívne vysokým rastom cien (3 až 4 %). Podľa nášho názoru sa nám už v danom roku bude dýchať voľnejšie.
____________________________________
Na čo si dať po prečítaní tohto článku pozor?
– Článok nie je investičným odporúčaním
– Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
– Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové
– Portu negarantuje dosiahnutie výnosov z investície na kapitálových trhoch
– Nie ste si istí, aký rizikový profil je pre vás vhodný alebo či je pre vás vhodné napríklad tematické investovanie? Vyplňte si náš investičný dotazník a my vám poradíme.