Inflácia a vládne zásahy budúcim penziám neprospievajú. Napriek tomu sa Slováci pri dôchodku spoliehajú na štát

Druhý penzijný pilier dokázal sporiteľom vlani výrazne zarobiť. Napriek tomu si mnohí z nich našli vo výpise z účtu nižšiu výšku predpokladaného dôchodku. Dôvodom je vysoká inflácia a dôchodkom neprospejú ani štátne zásahy do II. piliera. Tie negatívne vnímajú aj samotní sporitelia. Napriek tomu sa mnohí z nich stále pri finančnom zabezpečení na starobu spoliehajú na štát, ukazuje prieskum.

Dôchodkové správcovské spoločnosti v týchto dňoch posielajú svojim klientom výpisy z účtov, ktoré obsahujú aj výšku predpokladanej penzie, na ktorú budú mať v budúcnosti nárok z II. piliera. Na rozdiel od roku 2022 bol ten uplynulý vo vývoji akciových a indexových fondov pozitívny. „Indexové fondy priniesli v roku 2023 svojim sporiteľom výnosy blížiace sa k 20 % a potvrdili tak rokmi overenú ekonomickú poučku, že po prepade finančných trhov doteraz vždy prišiel ich rast. Garantované dlhopisové fondy síce prerobili, no po úprave úrokových sadzieb centrálnymi bankami sa dá očakávať ich rast. Aj vlaňajší vývoj v druhom pilieri však ukázal, že pri dlhodobom investovaní sú výhodnejším nástrojom akcie a pasívne investovanie do indexov má svoje opodstatnenie,“ vysvetľuje Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.

Inflácia ukázala svoju silu

Napriek rastu penzijných fondov si však mnohí investori v II. pilieri našli vo výpise z účtu nižšiu odhadovanú výšku budúceho dôchodku než pred rokom. A to aj napriek tomu, že suma, ktorú by mali mať pri odchode na penziu našetrenú, stúpla a predĺžil sa aj odhadovaný vek odchodu do dôchodku. „V aktuálnych výpisoch sporitelia vidia sumu budúceho dôchodku z II. piliera očistenú o infláciu. Budúci dôchodok je tak, obrazne povedané, prepočítaný na dnešnú hodnotu peňazí. Inflácii sa vyhnúť nedá a bude mať vplyv aj na penzie zo štátneho I. piliera. Preto je dobré zamyslieť sa, či vám bude dôchodok od štátu v budúcnosti stačiť,“ hovorí Marek Malina.

Podľa prieskumu, ktorý Portu realizovalo koncom roka 2023 pri príležitosti premerania Indexu investičnej gramotnosti, sa takmer polovica respondentov pri finančnom zabezpečení na starobu spolieha na štát. „Pozitívom je, že v porovnaní s rokom 2022 ich podiel klesol. Na druhej strane, negatívnym zistením je, že menej ľudí si na starobu cielene odkladá. Tento fakt však môžeme pripísať aj prudkému rastu cien v uplynulom období, ktorý sa podpísal pod prepad výšky reálnych platov. Mnohým ľuďom preto nezostali peniaze navyše, ktoré by si mohli odložiť,“ vysvetľuje Marek Malina.

Ďalšou pozitívnou správou je pokles podielu tých, ktorí si na dôchodok odkladajú peniaze v hotovosti a na bežných účtoch. Naopak, viac je tých, ktorí peniaze investujú, alebo využívajú termínované vklady. „Predpokladáme, že pod tento vývoj sa podpísal aj efekt rastúcich úrokových mier v bankách, ktoré reagovali na stúpajúce sadzby Európskej centrálnej banky. Viac ľudí investuje v klasických ako aj modernejších ETF fondoch, čo je tiež dobá správa,“ vyzdvihuje Marek Malina.

Štátne zásahy sa sporiteľom nepáčia

Ďalším faktorom, ktorý bude mať vplyv na výšku budúcich dôchodkov, je zníženie odvodu do II. piliera z 5,5 na 4 percentá. Pre tento krok vlády sa zníži suma, ktorú si budú schopní sporitelia v II. pilieri našetriť bez toho, aby doň sami posielali mimoriadne príspevky. „Nie je preto prekvapením, že významná väčšina sporiteľov v II. pilieri vníma štátne zásahy negatívne,“ hovorí Marek Malina.

Horším zistením už je, že takmer polovica respondentov na tento fakt neplánuje nijako reagovať, prípadne nevie, aká by táto reakcia mala byť. Pozitívne je, že podobný podiel respondentov tvrdí, že sa bude viac sústrediť na úspory mimo II. piliera. „Budovanie si úspor nad rámec povinných odvodov na dôchodkové zabezpečenie je správnym prístupom. Dá sa tak robiť aj pomocou dobrovoľných príspevkov do II. piliera, kde otázkou zostávajú možné budúce zásahy štátu. Alternatívou je sporiť si mimo neho, napríklad v indexových fondoch, ktoré sa osvedčujú aj priamo v II. pilieri. Najhoršou možnosťou je však spoliehať sa iba na štát,“ hovorí Marek Malina.

Podľa vedúcej Katedry ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave – Anetty Čaplánovej, ktorá je zároveň odbornou garantkou Indexu investičnej gramotnosti, pri odkladaní si na penziu je potrebné pamätať aj na poplatky spojené s investovaním a dostupnosť  ušetrených peňazí. „Na rozdiel od II. piliera, kde sú financie sporiteľov viazané a určené na budúcu výplatu dôchodkov, pri investovaní mimo neho je možné na úspory siahnuť aj skôr. Treba však pamätať na to, že investovanie by malo byť dlhodobé a nie je vhodné vyberať peniaze, ktoré si človek odkladá v sporení na dôchodok,“ vysvetľuje Anetta Čaplánová.

Pri dlhodobom investičnom horizonte stačí si na budovanie finančnej rezervy mesačne odkladať aj pomerne nízku sumu. Napríklad, pri 20 ročnom investovaní 50 eur mesačne, môže investor pri neutrálnom scenári a akciovom portfóliu s priemerným očakávaným výnosom 8 % p.a. počítať s úsporami vo výške viac ako 26-tisíc eur. Pri 30 rokoch by bola hodnota investície už viac ako 60-tisíc eur. Tento prepočet zohľadňuje ročný poplatok za správu vo výške 1 %, pričom na trhu sú aj lacnejšie riešenia. „Platí tak, že s dlhším investičným horizontom stúpa aj očakávaný výnos a zároveň klesá riziko, ktoré je s každým investovaním nerozlučne spojené.  Preto je dobré investovať dlhodobo a pravidelne, čím dokáže človek ťažiť z efektu zloženého úročenia. Vďaka nemu sa zhodnocujú nielen priamo vložené peniaze, ale aj výnos z predchádzajúcich rokov,“ dodáva Marek Malina. Podľa Anetty Čaplánovej je preto dôležité, aby sporitelia výnosy, ktoré dosiahli, nevyberali a nepoužili ich na spotrebu, ale nechali ich zainvestované, aby sa mohli ďalej zhodnocovať.

O prieskume

Prieskum Index investičnej gramotnosti uskutočnila pre investičnú platformu Portu už tretíkrát výskumná agentúra IPSOS. Online dotazník vyplnila v decembri 2023 vzorka 1050 respondentov. V prieskume sa merali znalosti Slovákov v oblasti investícií. Hlavným cieľom bolo zistiť úroveň vedomostí o investovaní, sporení, rizikách výnosov, vplyve inflácie a overiť znalosti o akciovom trhu.

Na čo si dať po prečítaní tohto článku pozor?

• Článok nie je investičným odporúčaním
• Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
• Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové
• Portu negarantuje dosiahnutie výnosov z investície na kapitálových trhoch
• Nie ste si istí, aký rizikový profil je pre vás vhodný alebo či je pre vás vhodné napríklad tematické investovanie? Vyplňte si náš investičný dotazník a my vám poradíme.