Späť na články
Slovenská ekonomika ďalej zaostáva, vidieť však aj pozitívne signály
Po tom, čo som sa v minulých dieloch seriálu Trhy a ekonomika venoval akciovým trhom a nepoučiteľnosti investorov som sa tento týždeň rozhodol zamerať viac na to, čo trápi nás všetkých rovnako – ako sa ekonomiky darí Slovensku. O katastrofálnom stave verejných financií a neefektívnych konsolidáciach súčasnej vlády sa o tom popísalo už veľa. Keďže v tomto smere nie je nič nové, chcel by som sa výhradne zamerať na hospodársky rast, ako kľúčový faktor, rozhodujúci o našej životnej úrovni.
V4 nám uteká, zaostávame aj za EÚ, no objavujú sa aj pozitívne signály
Slovenská ekonomika v 2. štvrťroku opäť patrila medzi najslabšie rastúce ekonomiky regiónu. Kým Poľsko rástlo medziročne o 3,7 %, Česko o 2,0 % a Maďarsko o 1,6 %, Slovensko pridalo len 0,7 %.
Problém je, že Slovensko nezaostáva iba za krajinami V4 a regiónom strednej a východnej Európy, ale i za celou EÚ, ktorú by sme však mali dobiehať, teda ak sa chceme približovať životnou úrovňou priemeru európskych štátov. V porovnateľných, sezónne a kalendárne upravených dátach Eurostatu dosiahol slovenský medziročný rast 0,8 %, zatiaľ čo priemer EÚ bol 1,2 %.
Prečo Slovensko v raste už dlhší čas nedosahuje ani priemer EÚ?
- Konsolidácia verejných financií => slabá spotreba domácností
- Nízke súkromné i verejné investície
- Slabý ekomický rast našich najvýznamnejších obchodných partnerov, najmä Nemecka
Slabá spotreba domácností
Konsolidácia v podobe zvyšovania daní a odvodov v kombinácií s pretrvávajúcou vysokou infláciou vytvorila tlak na rozpočty domácností, ktoré znižovali svoje výdavky. To ovplyvnilo kľúčový komponent – spotrebu tvoriaciu 48 % slovenského HDP.
Reálne maloobchodné tržby rástli najmä v apríli a máji a oproti minulému roku stúpli v druhom kvartáli o 0,9 %. Pozitívne však je, že spotreba domácností začínať rásť a najmä júnové dáta prekvapili rastom o 2 %. S výnimkou marcových tržieb ovplyvnených Veľkou nocou zaznamenali najrýchlejší medziročný rast od konca roku 2024, teda od nástupu fiškálnych balíčkov. Aj napriek tomu, že spotrebiteľská dôvera sa drží blízko 3-ročných miním.
Pre reálne oživenie ekonomiky však potrebujeme výrazne lepšie čísla, pre porovnanie v Poľsku v júni maloobchodné tržby vzrástli až o 6,2 %, v Česku o 3,6 % a Maďarsku o 3 %.
Nízke investície
Zhoršovanie podnikateľského prostredia, rastúca cena práce, neefektívne čerpanie eurofondov a rezignácia štátu na investície má za dôsledok nízke investície – súkromné i verejné.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ SR), Národná banka Slovenska (NBS) aj Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) vo svojich správach a analýzach potvrdzujú, že Slovensko dlhodobo trpí fenoménom tzv. vytesňovania domácich zdrojov eurofondami. Podľa správy NKÚ SR k 20 rokom členstva v EÚ tvorili eurofondy tvoria dlhodobo viac ako 50 % všetkých verejných investícií v krajine. Vysoké bežné výdavky (na chod štátu) nenechávajú priestor na to, aby štát investoval napr. do výstavby diaľníc, nemocníc, atď. vlastné prostriedky, a takmer všetky investície financuje z eurofondov.
V rokoch 2018 – 2022 dosahovali celkové verejné investície na Slovensku v priemere 3,44 % HDP a toto číslo sa s rastúcou zadlženosťou postupne znižuje. Vyše tretiny z tejto sumy (1,4 % HDP) tvorili priamo fondy EÚ.
-
1999 – 2010: Priemerné verejné investície 3,6 % HDP.
-
2011 – 2022: Priemerné verejné investície 3,7 % HDP.
Na rozdiel od krajín ako Poľsko či Estónsko, kde európske peniaze fungujú ako doplnok zvyšujúci celkové investície, na Slovensku eurofondy nahradili výdavky, ktoré mal štát hradiť zo svojich vlastných daňových príjmov. Ďalší problém je, že Slovensko nevyužíva eurofondy tak efektívne, ako iné štáty, najmä Poľsko.
Slovensko zároveň ale už neláka tzv. priame zahraničné investície (PZI).
Zaťaženie práce rastom daní a odvodov bez akéhokoľvek nárastu mzdy zvýšil cenu za zamestnanca od roku 2019 o 9 %. Slovensko má implicitnú sadzbu dane z práce už štvrtú najvyššiu v EÚ (39,8 %), čo je vysoko nad priemerom EÚ (33,9 %).
Priemerné hodinové náklady na zamestnanca dosiahli v minulom roku 19,8 eura, rovnako ako v Česku, a viac ako v Portugalsku (19,4 eura), Slovinsku (18,4 eura) a zvyšných krajinách strednej a východnej Európy. Vysoká cena práce robí z pohľadu firiem Slovensko v kombinácií s pochybnou zahraničnou politikou a akútnym odlivom mozgov neatraktívnou destináciou pre investície.
Podiel PZI na HDP ako priemer za roky 2015 až 2024 podľa Národnej banky Slovenska dosahuje zhruba 1,3 %, zatiaľ čo v Poľsku, Česku a Maďarsku okolo 3 %.
Horší obraz Slovenska v očiach investorov dokazuje aj podiel spoločností, ktoré by si Slovensko opäť vybralo ako cieľovú krajinu pre svoju investíciu. Medzi rokmi 2021 a 2026 tento podiel klesol z 82,5 % na na 59,4 %. Investorov nevieme prilákať ani kvalitným školstvom, ktoré by generovalo talenty. Naopak, v odlive mozgov podľa IMD obsadilo Slovensko poslednú priečku, čo podčiarkuje znižujúcu sa konkurencieschopnosť, v ktorej sme dosiahli 63. miesto zo 69 hodnotených krajín. Na porovnanie, Česko obsadilo 25. priečku.
Priemysel zostáva pod tlakom obchodných ciel a rastúcej čínskej konkurencie
Pod tlakom je naďalej slovenský priemysel, ktorý čelí americkým obchodným clám a rastúcej čínskej konkurencie. Reč je najmä o automobilovom priemysle, kvôli ktorému je Slovensko voči vonkajším vplyvom zraniteľnejšie ako okolité krajiny. Automobilový priemysel tvorí 40 % našej priemyselnej produkcie a priamo či nepriamo 10 % HDP, pričom 94 % produkcie ide na export.
Prechod na elektromobilitu (kde agresívne expandujú štátom dotovaní čínski výrobcovia) a hrozba amerických ciel na európske autá vytvárajú obrovský tlak na marže a objemy výroby. Naša ekonomika je prepojená so západnými dodávateľskými reťazcami a keďže nemecký priemysel momentálne trpí štrukturálnymi problémami a drahými energiami, problémy sa prelievajú i do slovenských výrobných hál.
Reálne tržby v automobilovom priemysle boli v druhom štvrťroku medziročne nižšie o 3,2 %, avšak mesačné údaje naznačujú postupné zotavovanie. Vývoz do USA v máji výrazne stúpol a prekonal aj hodnoty z roku 2024 pred zavedením ciel, hoci export do Číny stále zaostáva
Čo čaká slovenskú ekonomiku? Vidieť prvé náznaky zlepšenia
Hoci je slovenské hospodárstvo čelí problémom na všetkých frontoch, vidieť i aj pozitívne trendy.
Vývoz automobilov bol v júni medziročne vyšší o 6,1 % a nové objednávky v priemysle vzrástli o 3 %. Ide o vôbec prvé zvýšenie od septembra 2025. Medziročné zvýšenie sa v šiestom mesiaci roka 2026 prejavilo v 9 z 12 mesačne sledovaných odvetví priemyslu, pričom výrazný rast dosiahla práve výroba dopravných prostriedkov (57,7 %).
Silný rast o 24,9 % zaznamenala aj výroba strojov a zariadení, čo ukazuje najmä vzostup obranného priemyslu. Rastúce výdavky členských krajín NATO znamenajú pre naše zbrojárstvo renesanciu. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) a Štatistického úradu SR vzrástol export zbraní a munície zo Slovenska z 301 miliónov EUR v roku 2021 na viac ako 2,54 miliardy EUR. Zatiaľ čo v roku 2021 tvorili zbrane a munícia len cca 1,06 % celkového slovenského vývozu, tento podiel stúpol nad 2,15 %.
Ďalším pozitívom je, že slovenský cestovný ruch sa po útlme z pandemických rokov dostal na historické maximá a v jednotlivých mesiacoch prepisuje rekordy návštevnosti. Podľa oficiálnych dát ŠÚSR bol druhý štvrťrok pre slovenské ubytovacie zariadenia rekordný. To je obzvlášť dobrá správa pre slovenské regióny, hoci cestovný ruch dosahuje iba 2,4 % podiel na HDP, čo je výrazne menej ako v Česku (4 %), Poľsku (5,2 %), Maďarsku (6,3 %). Ide ale o oblasť, kde má Slovensko silný rastový potenciál, ktorému môžu napomôcť najmä nové letecké spojenia z Bratislavy a Košíc.
Pozitívnym signálom pre slovenskú ekonomiku je tiež zrýchlenie hospodárskeho rastu v EÚ, čo môže byť vzhľadom na konflikt na Blízkom východe prekvapivé. Pre Slovensko je kľúčové najmä, že sa rozbieha Nemecko, čo sa zatiaľ neprejavilo na slovenskom HDP, ale cítiť to v priemyselných objednávkach.
Dobrou správou zároveň je, že konečne začína spomaľovať aj inflácia, ktorá dosiahla v júli 3,3 % a ceny potravín dokonca medziročne klesli o 2,6 %. To môže viesť k postupnému oživeniu spotreby.
Aký náš čaká rast v najbližších rokoch?
MMF očakáva, že Slovensko dosiahne medzi rokmi 2027 až 2031 priemerný rast HDP na úrovni 2,15 %, čo je viac v porovnaní s EÚ (1,44 %) i eurozónou (1,21 %), ale zároveň menej ako ako zvyšné štáty strednej a východnej Európy. Z môjho pohľadu ide ešte o pomerne optimistický výhľad.
Slovenská ekonomika zostáva aj napriek čiastočným pozitívnym signálom výrazne zraniteľná a jej celkový obraz je naďalej skôr negatívny. Najbližšie obdobie bude poznačené najmä nutnosťou ďalšej konsolidácie verejných financií, ktorá bude z krátkodobého hľadiska naďalej brzdiť dopyt aj rozvojové možnosti štátu.
Aby Slovensko využilo svoj potenciál bude potrebná:
-
Efektívnejšia a premyslenejšia konsolidácia: Presekávanie deficitu nemôže stáť len na plošnom zvyšovaní daní a odvodov, ktoré vytláča spotrebu domácností a zdražuje prácu. Štát musí nájsť odvahu šetriť na vlastnej prevádzke a konsolidovať tak, aby nezabil posledné rastové impulzy ekonomiky.
-
Návrat medzi atraktívne destinácie pre investorov: Potrebujeme obnoviť dôveru zahraničného kapitálu. To znamená zastaviť legislatívnu nepredvídateľnosť, znížiť extrémne daňovo-odvodové zaťaženie práce a vyslať jednoznačný signál, že Slovensko je opäť stabilným partnerom pre podnikanie.
-
Stopnutie odlivu mozgov: Bez udržania talentov a reformy školstva zostaneme uviaznutí v pasci stredných príjmov. Ak chceme lákať investície s vyššou pridanou hodnotou, musíme mat kvalitných ľudí, ktorí v krajine aj zostanú žiť a pracovať.
-
Zmena filozofie pri využúvaní eurofondov: Európske peniaze musia prestať slúžiť ako plnohodnotná náhrada za vlastné kapitálové výdavky štátu. Potrebujeme ich čerpať plynulejšie, efektívnejšie a používať ich ako skutočný doplnok pre rozvoj infraštruktúry, nie len na lepátanie rozpočtových dier.
-
Diverzifikácia a posun k výskumu a vývoju: Závislosť od autopriemyslu a externého dopytu z Nemecka nás robí obzvlášť zraniteľnými. Kľúčom k budúcej konkurencieschopnosti je postupný posun od pozície „montážnej dielne“ smerom k výskumu, inováciám a odvetviam s vysokou pridanou hodnotou.
Marek pracuje ako analytik a špecializuje sa predovšetkým na makroekonómiu, globálne akciové trhy, prípadne komodity. Jeho cieľom je zvýšiť investičnú gramotnosť na Slovensku a približovať odborné témy ľudským jazykom. Marekove komentáre a analýzy vychádzajú v popredných médiách v Česku a na Slovensku.
