Sme na tom tak dobre, až je to zle

Vo všeobecnosti platí, že vývoj finančných trhov nejde predvídať, pretože sú tvorené rozhodnutiami miliónmi subjektov. Teraz to ale môže platiť dvojnásobne. Nachadzáme sa totiž v zaujímavej situácií, v ktorej ťažko odhadovať čo sa stane v nasledujúcich mesiacoch. 

Týždne plné pozitívnych správ

Trhy v posledných týždňoch zaplavili pozitívne správy, ktoré mali pozitívny vplyv na jednotlivé ekonomiky, ale tiež na samotné akciové trhy. Cena plynu v Európe klesla pod úroveň 50 za MWh. Môže za to nižšia spotreba kvôli teplému počasiu a dostatočné dodávky skvapalneného plynu LNG.

Prudko sa znížila aj cena lodnej kontajnerovej prepravy a to až na pôvodné úrovne spred pandémie. Niekoľko mesiacov v rade sa znižujú i svetové ceny potravín. To všetko sú dôležité protiinflačné tlaky a hoci je pravdepodobné, že tieto faktory sa odzrkadlia na spotrebiteľských cenách o niečo neskôr, inflácia spomaľuje už teraz ako v USA, tak aj v EÚ.

V eurozóne spomalila spotrebiteľská inflácia v januári na 8,5 % z decembrových 9,2 %, čo prekonalo odhady analytikov. V USA spomalila medzimesačne z 6,5 na 6,4 %. Zdá sa teda, že všetko ide podľa plánov a Spojené štáty by mohli dosiahnuť svoj 2 % inflačný cieľ v roku 2024 a eurozóna v roku 2025. Alebo nie?

Liek centrálnych bánk proti inflácií zatiaľ funguje. Vyššie úrokové sadzby zvyknú predražovať úvery, spomaľovať ekonomiku a v konečnom dôsledku i zjemňovať zdražovanie. Dopyt po hypotékách klesol v poslednom štvrťroku 2022 v eurozóne najstrmšie v histórií, čo je práve efekt vysokých sadzieb.

Spomaľuje aj rast cien a HDP západných krajín, avšak pomalšie ako sa očakávalo. Obdivuhodnú odolnosť v súčasnosti ukazuje hospodárstvo USA aj EÚ a taktiež ich trh práce. Nezamestnaných ľudí totiž nepribúda a na základe mnohých pozitívnych správ sa začalo otvorene hovoriť o tom, že USA a dokonca aj eurozóna sa dokážu vyhnúť recesii.

Dobré správy pricházali aj z Číny. Ešte na istý čas najľudnatejšia krajina sveta opustila politiku nulovej tolerancie voči Covidu-19. To pomohlo obnoviť spotrebiteľský dopyt a maloobchod. Čínska ekonomika sa tak opäť rozbieha, z čoho ťaží aj globálne hospodárstvo.

Optimistickejšie sú aj firmy. Rast podnikateľskej aktivity v eurozóne stúpol na deväťmesačné maximum. Index nákupných manažérov S&P Global sa vo februári zvýšil na 52,3 bodu z januárových 50,3 bodu. Druhý mesiac sa tak nachádza nad hranicou rastu, čo prekonalo prognózy analytikov s hodnotou 50,6 bodu.

Dobré môže byť niekedy zlé

Hoci to znie zvláštne, silné hospodárstvo môže niekedy znamenať paradoxne aj problém. Minulosť nás totiž naučila, že aby sme sa “vyliečili” zo zdražovania, vždy muselo prísť aj trápenie v podobe rastu nezamestnanosti, nižšej kúpyschopnosti obyvateľstva či hospodárskej recesie. To ale dnes nezažívame. 

Ľudia dnes nie sú prepúšťaní, ani si až tak opasky neuťahujú. Vlády sa zas predbiehajú v sanáciach problémov, čo im situáciu ešte viac zjednodušuje. Mnohí ekonómovia, ale aj investori sa preto obávajú, že silný dopyt spotrebiteľov bude brániť skroteniu inflácie na požadované úrovne. Prípadne ich straší možnosť, že by sa vysoká inflácia rýchlo vrátila.

Tu do celého problému prichádzajú opäť centrálne banky a ich úrokové sadzby. Aby sa tomuto scenáru jednotlivé štáty vyhli, je možné, že budú trvať na ďalšom zvyšovaní sadzieb a to aj nad pôvodne očakávané hodnoty. 

Išlo by o nepríjemný zvrat, pretože Fed po prudkom zvyšovaní už zjemnil toto tempo a naposledy zvýšil úroveň sadzieb o 0,25 p.b. Po novom ale až 21 % analytikov očakáva, že by sa Fed mohol vrátiť k navýšeniu o 0,50 p.b. do pásma 5 až 5,25 %. Podľa konsenzu analytikov by sa mal rast sadzieb ustáliť práve v tomto pásme a to až kým inflácia nedosiahne vytýčený cieľ 2 %. Silná ekonomika, trh práce a kúpyschopnosť obyvateľstva ale tlačia na centrálne banky, aby pokračovali vo zvyšovaní sadzieb aj za pôvodne očakávané výšky.

Vyššie sadzby by mali rast cien spomaliť, ale zároveň by viac pridusili hospodárstvo, na čo by negatívne reagovali aj finančné trhy. Centrálne banky tak majú v týchto týždňoch ťažkú úlohu a balansujú na hrane. Musia sa snažiť dostať infláciu na bezpečné úrovne bez toho, aby poškodili ekonomiky, čo však možno ani nie je úplne tak možné. 

Čo s tým? 

Možno sme svedkami bezprecedentnej situácie, kedy dokážeme vykorčuľovať z vysokej inflácie a energetickej krízy bez recesie. Odolnosť ekonomiky a trh práce sa ukážu ako kľúčové faktory. 

Na druhej strane je možné aj to, že silné hospodárstvo, vládne pomoci a nízka nezamestnanosť iba oddiaľujú nevyhnutné – recesiu, po ktorej by sme sa mohli opäť odraziť k rastu a to už bez inflácie.

Nech je akýkoľvek variant správny, staviť na jeden z nich nemusí byť tou správnou stratégiou. Ako sme totiž písali hneď na začiatku, vývoj finančných trhov nejde predvídať. Nedokážu to ani tí najlepší investori s oddeleniami plných analytikov. Rozhodne by ste sa tak o to nemali pokúšať ani Vy. Najlepšou stratégiou je pravidelne investovať a využiť tak poklesy na finančných trhoch. Využiť na to možno napr. pasívne ETF fondy v Portu, pretože pasívne investovovanie býva spravidla výkonnejšie ako to aktívne. História nás totiž naučila, že trhy sa vždy spamätajú a ak si dovolíme jednu predpoveď dať, tak takú, že ani tentokrát tomu inak nebude. 

____________________________________

Na čo si dať po prečítaní tohto článku pozor?

– Článok nie je investičným odporúčaním

– Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov

– Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové

– Portu negarantuje dosiahnutie výnosov z investície na kapitálových trhoch

– Nie ste si istí, aký rizikový profil je pre vás vhodný alebo či je pre vás vhodné napríklad tematické investovanie? Vyplňte si náš investičný dotazník a my vám poradíme.