Týždeň v slovenskej ekonomike #6: Pridusené hospodárstvo, štátne dlhopisy pre ľudí a ďalšie novinky

Pravidelne v pondelok pre vás pripravujeme súhrn najdôležitejších noviniek zo slovenskej ekonomiky. Ktoré udalosti hýbali hospodárstvom a financiami na Slovensku v uplynulom týždni?

1. Ekonomika rastie nepresvedčivým tempom, trend má pokračovať aj v roku 2025

Počas posledného štvrťroka 2024 HDP Slovenska v bežných cenách dosiahol nominálnu hodnotu 33,9 miliardy eur. Po prepočte do stálych cien HDP bol 26,9 miliardy eur a medziročný rast tak dosiahol 468,5 milióna eur. To predstavuje meziročný rast o 1,8 %. Pre pororovnanie HDP Poľska sa zvýšilo o 3,2 %. Rast podporila spotreba domácností aj verejnej správy, naopak brzdili ho zahraničné investície. Za celý rok slovenská ekonomika stúpla o 2 %.

Rara pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) očakáva, že sa výkon slovenskej ekonomiky v roku 2025 ešte zníži z 2 na 1,9 %. Hospodárstvu by malo pomáhať čerpanie plánu obnovy a domáci dopyt, avšak negatívny efekt bude mať verejná konsolidácia na podnikateľský sektor. Nárast firemných daní a zavedenie transakčnej dane povedie k spomaleniu investícií. Ekonomiku negatívne poznačí aj zhoršený vývoj európskej a globálnej ekonomiky, čo odsúva oživenie zahraničného obchodu na rok 2026. 

2. Štátne dlhopisy sa začnú predávať v marci

Štát začne od pondelka 3. marca predávať štátne dlhopisy pre ľudí. Dvojročný dlhopis (Investor) bude mať úrok 3 % ročne, štvorročný dlhopis (Patrioit) bude s úrokom 3,3 % ročne. Výnos, ktorý sa bude vyplácať raz ročne, nebude podliehať zdaneniu ani odvodom. Minimálna hodnota investície je 1 000 eur. Štát verí, že vďaka dlhopisom získa 400 miliónov eur

Dlhopisy sa budú predávať prostredníctvom 5 bánk – ČSOB, Slovenskej sporiteľne, VÚB, Tatra banky a UniCredit Bank. Ak záujemca nemá v niektorej z týchto bánk účet, nemusí si tam otvárať bežný účet, ale otvorí si tam majetkový účet, ktorý bude bez poplatkov. Dlhopisy sa budú predávať maximálne do konca marca, závisí to od toho, ako rýchlo sa vypredajú. V prípade veľkého záujmu sa emisia navýši o 100 miliónov eur.

Štátne dlhopisy, ktoré pripravila slovenská vláda v tomto roku pravdepodobne ani nepokryjú infláciu, keďže spotrebiteľské ceny by mohli dosiahnuť úroveň od 3 do 3,5 %. Ľudia tak majú najlepšiu možnosť ochrániť svoje úspory a zhodnotiť ich na finančných trhoch. To je aj zmyslom Portu Portfólií na mieru, pri ktorých môžu ľudia v dlhodobom horizonte očakávať výnos nad 7 % ročne.

3. Potečú peniaze z II. piliera do verejných projektov?

Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) môžu dostať možnosť investovať spravované peniaze aj do investičných projektov na území Slovenskej republiky. Malo by ísť napríklad o výstavbu nehnuteľností určených na nájomné bývanie, dobudovanie alebo modernizáciu verejnej dopravnej siete, energetickej siete, či zelenú infraštruktúru.

Novelu zákona pripravuje Ministerstvo práce, ktoré uviedlo, že v II. pilieri mali Slováci ku koncu januára už 17,4 miliardy eur. Tieto prostriedky sa ale investujú na finančných trhoch. Hoci nemožno očakávať, že by výnos z investičných projektov na Slovensku dosahoval dlhodobo vyšší výnos, ide o rozhodne lepší nápad ako siahať na príspevky do II. piliera. K tomuto kroku sa už vláda R. Fica uchýlila v minulom roku a jeho výsledkom budú nižšie starobné dôchodky pre sporiteľov.

4. Slovenský cestovný ruch ožíva, ale výrazne pomalším tempom ako v zahraničí

Návštevnosť slovenských hotelov a penziónov v decembri prekonala čísla z vlaňajška takmer o desatinu. V porovnaní s historickým rokom 2019 slovenskému cestovnému ruchu chýbalo už len necelých 6 % hostí. V poslednom mesiaci roku 2024 strávili hostia v hoteloch a penziónoch viac ako 925-tisíc nocí, pričom priemerný pobyť trval 2,3 noci. Počet domácich návštevníkov sa sa medziročne zvýšil o viac ako 7 % a tvoril dve tretiny celkových návštev. Zahraničných hostí oproti minulému roku pribudlo o 14 %.

Za celý rok 2024 sa na Slovensku ubytovalo 5,9 miliónov ľudí, čo je viac o 3 %, pričom v roku 2019 to bolo 6,4 milióna. Najnavštevovanejšími regiónmi v roku 2024 boli Bratislavský a Žilinský kraj (spolu vyše 2,7
milióna turistov). Miliónovú hranicu počtu návštevníkov prekročil aj Prešovský kraj.

5. Slovensko je v rámci V4 a Rakúska najdrahšia krajina na výrobu a zamestnávanie

 Slovensko sa v rámci krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Rakúska stalo najdrahšou krajinou na výrobu a zamestnávanie. Podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) vysoké dane, odvody a rastúce fixné náklady vytvárajú podmienky, v ktorých je náročné udržať si investície či získať nové. Slovensko má najvyššiu korporátnu daň v regióne (24 %) a ako jediný štát v eurozóne zaviedol traksačnú daň, zvýšil stropy pre sociálne odvody a navýšil fixné náklady firiem.

Vysoké zaťaženie podnikateľského sektora spomaľuje ekonomiku, znižuje jej konkurencieschopnosť a spomaľuje rast životnej úrovne. V porovnaní s Českom je dnes totiž zamestnanie vysokokvalifikovaného odborníka na Slovensku pre firmy takmer o 17 % drahšie, zatiaľ čo samotný zamestnanec zarobí v čistom o 8 % menej.

6. Bez EÚ to nepôjde

Na spochybňovanie členstva v EÚ zo strany vlády zareagovala Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorá poukázala na to, že podľa analýzy Národnej banky Slovenska (NBS) účasť v EÚ zvyšuje HDP Slovenska o viac ako 15 %. Krajina tiež vďaka členstvu ročne ušetrí asi 700 miliónov eur na úrokových platbách za štátny dlh. Navyše od vstupu do EÚ Slovensko získalo čisté platby z eurofondov EÚ v hodnote 24 miliárd eur.

Od jednotného trhu EÚ je závislý aj zahraničný obchod. V prípade vystúpenia z EÚ by slovenské firmy nedokázali presmerovať svoju produkciu. Slovensku škodí aj akékoľvek spochybňovanie členstva, pretože môže znižovať stabilitu krajiny v očiach investorov, a tí môžu rasdšej investovať inde. Preto je kritka spoločného európskeho priestoru pre všetkých politikov zdvihnutý prst.

Viac informácií zo sveta

Chcete byť každý týždeň informovaný o najdôležitejších udalostiach v ekonomike, financií a investovania nielen na Slovensku, ale aj vo svete? Prihláste sa na odber nášho populárneho newslettera a pridajte sa medzi 200 tisíc ľudí, ktorí sú vďaka nemu pravidelne v „obraze“.

Ďalšie články zo sekcie Týždeň v slovenskej ekonomike:

Týždeň v slovenskej ekonomike #5: Na Slovensko prúdi ruský plyn cez Turkstream, nový stavebný zákon a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #4: Nová konsolidácia už v príprave, realitný trh ožíva a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #3: Konsolidácia nejde podľa predstáv, stúpa počet pracovníkov zo zahraničia a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #2: Inflácia spomalila, reálne mzdy porastú najpomalšie a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #1: Až 25 % slovenských dôchodcov musí pracovať, kataster nefunguje a ďalšie novinky