Týždeň v slovenskej ekonomike #8: Štát zoberie Slovákom z výplaty viac ako Nemcom, clá pocítime najviac a ďalšie novinky

Pravidelne v pondelok pre vás pripravujeme súhrn najdôležitejších noviniek zo slovenskej ekonomiky. Ktoré udalosti hýbali hospodárstvom a financiami na Slovensku v uplynulom týždni?

1. Daňovo-odvodové zaťaženie Slovenska je najvyššie v regióne

Slovensko má podľa prepočtov Asociácie priemyselných zväzov a dopravy nielen najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v regióne V4, ale je vyššie aj v porovnaní s Nemeckom alebo Rakúskom. Pri 1 500 eurovej hrubej mzde, zostane ľudom na Slovensku v čistej mzde iba 1 143 eur. Firmy pritom zaplatia celkovo až 2 043 eur.

Podiel čistej mzdy na cene práce je tak iba 56 %. Pre porovnanie v Nemecku dostanú zamestnanci pri rovnakej hrubej mzde 1 197 eur a spoločnosti zaplatia 1 802 eur. Podiel čistej mzdy na cene práce tak je zhruba 65 %. v iných krajinách V4 je to okolo 60 %. Vyššie uvedený prepočet ceny práce a čistej mzdy platí pre bezdetného jednotlivca. Rodiny s deťmi majú nárok na daňový bonus na dieťa, čo ich príjem zvyšuje.

Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie škodí ekonomike, pretože prestáva byť konkurencieschopná a odrádza potenciálnych investorov, ale aj príjmania nových ľudí. Od príchodu súčasnej vlády sa zaťaženie práce ešte zhoršuje.

2. Slovensko si polepšilo v dôchodkovom indexe Allianzu

Slovensko obsadilo v dôchodkovom indexe Allianzu 27. miesto zo hodnotených 71 krajín a je na tom najlepšie po Bulharsku a Česku. Za posledné 2 roky si polepšilo o 9 priečok aj napriek starnutiu obyvateľstva a nárastu deficitu penzijného systému o takmer miliardu eur z dôvodu nárastu 13. dôchodkov. Zlepšenie spôsobil návrat k automatickému zvyšovaniu dôchodkového veku, ktorý schválila minulá vláda.

Index hodnotí 40 parametrov od demografie a fiškálnej situácie, až po udržateľnosť dôchodkového systému. Allianz upozorňuje, že napriek zlepšeniu Slovenska, naďalej pretrváva obrovský problém v podobe zhoršujúcej sa demografickej situácie, a preto musí riešiť aj budúcnosť penzií. Pôrodnosť sa znižuje a naopak dĺžka dožitia zvyšuje. pričom ľudia žijú čoraz dlhšie. Kým v roku 1978 sa na Slovensku narodilo 100-tisíc detí, v roku 2023 ich bolo len 49-tisíc. Očakávaná dĺžka života Slováka sa pritom zvyšuje.

Téme investovania na dôchodok sme sa venovali aj v našom videopodcaste.

3. Trumpove clá na autá by zasiahli slovenskú ekonomiku mimoriadne tvrdo

Avizované schválenie 25-percentných ciel na dovoz tovaru z Európy do USA by výrazne zasiahlo aj Slovensko, najmä automobilový priemysel. Do USA vyváža svoje produkty približne 600 slovenských firiem, ale až tri štvrtiny vývozu tvoria automobily alebo ich súčiastky. Americký dopyt po slovenských tovaroch a službách u nás vytvára asi 70-tisíc pracovných miest. Najviac by bol zasiahnutý Volkswagen, ktorého vývoz do Severnej Ameriky tvorí 25 % tržieb, a Jaguar Land Rover.

Na základe dát Inštitútu finančnej politiky celkový americký dopyt generuje na Slovensku zhruba 10 % pridanej hodnoty v automobilovom priemysle. Dvakrát viac ako v Poľsku alebo Česku. To znamená, že avizované clá na európske autá by pocítilo slovenské hospodárstvo veľmi tvrdo. Podľa analýzy Oxford Economics dokonca najviac z celej EÚ

4. Na Slovensku prekvitá byrokracia, ktorá spomaľuje ekonomiku

Slovensko dlhodobo čelí vysokej byrokratickej záťaži, ktorá negatívne znižuje konkurencieschopnosť hospodárstva a škodí podnikateľskému prostrediu . Odstránenie nadbytočnej administratívnej záťaže a zefektívnenie legislatívy v oblasti pracovného trhu a podnikateľského prostrediaje podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení nevyhnutné pre zlepšenie postavenia domáceho hospodárstva.

Ide o reakciu zástupcov zamestnávateľov na výsledky Byrokratického indexu 2024 ekonomického think-thanku INESS, v ktorom sa Slovensko umiestnilo na 2. najhoršom mieste spomedzi krajín V4, Ukrajiny a Gruzínska. Vysoká administratívna záťaž nielenže znevývhodňuje naše firmy, ale zároveň odstrašuje zahraničných investorov, ktorí sa pri rozhodovaní, do akej krajiny umiestnia svoju výrobu, riadia primárne podľa podmienok na podnikanie, ktoré im daná krajina vytvára.

5. Daňová prognóza sa zlepšila, ale cieľ rozpočtu zostáva prekročený

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) znížila odhadovanú úroveň deficitu verejnej správy pre tento rok. Oproti januárovej prognóze došlo k poklesu schodku o 247 miliónov eur, pričom pozitívny vplyv mali vyššie daňové príjmy. Deficit verejných financií má dosiahnuť v roku 2025 úroveň 6,7 miliardy eur, čo predstavuje 4,8 % HDP.

Najvýraznejšiu negatívnu odchýlku v odhade RRZ voči rozpočtu napriek pozitívnej medzimesačnej zmene naďalej predstavuje výpadok výnosov z daní a odvodov, najmä nižší očakávaný príjem z DPH a dane z príjmov právnických osôb. Naopak, najvýraznejší pozitívny vplyv má úspora v bežných výdavkoch, najmä predpokladané nečerpanie rezervy na zhoršený ekonomický vývoj.

Viac informácií zo sveta

Chcete byť každý týždeň informovaný o najdôležitejších udalostiach v ekonomike, financií a investovania nielen na Slovensku, ale aj vo svete? Prihláste sa na odber nášho populárneho newslettera a pridajte sa medzi 200 tisíc ľudí, ktorí sú vďaka nemu pravidelne v „obraze“.

Ďalšie články zo sekcie Týždeň v slovenskej ekonomike:

Týždeň v slovenskej ekonomike #7: Konsolidačný balík prudko zrýchlil infláciu, už sa pripravuje nový a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #6: Pridusené hospodárstvo, štátne dlhopisy pre ľudí a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #5: Na Slovensko prúdi ruský plyn cez Turkstream, nový stavebný zákon a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #4: Nová konsolidácia už v príprave, realitný trh ožíva a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #3: Konsolidácia nejde podľa predstáv, stúpa počet pracovníkov zo zahraničia a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #2: Inflácia spomalila, reálne mzdy porastú najpomalšie a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #1: Až 25 % slovenských dôchodcov musí pracovať, kataster nefunguje a ďalšie novinky