Vyhľadať
Close this search box.

Zvyšovanie úrokových sadzieb ECB – čo čaká eurozónu a bežných ľudí?

Rast úrokov a nehnuteľnosti

Zraky uprené na infláciu

Už druhý rok takmer celý svet upiera svoj zrak na vývoj inflácie. Rast spotrebiteľských cien robí naše peňaženky ľahšími a núti nás siahať na svoje úspory. V dôsledku toho centrálne banky pristupujú k sprísňovaniu monetárnej politiky. Inými slovami zvyšujú úrokové sadzby, čoho výsledkom je predraženie a zníženie počtu poskytovaných úverov nielen pre domácnosti, ale i firmy. Ide o overený liek na infláciu, ktorého problémom sú však vedľajšie účinky. Spomaľovanie hospodárstva a rast nezamestnanosti.

USA pred cieľovou rovinkou

Spojené štáty reagovali na rastúcu infláciu promptnejšie než ECB. Úrokové sadzby v USA rástli najrýchlejším tempom v histórií, čoho výsledkom je spomalenie medziročnej inflácie na 4 % v máji. Americký Fed prognózuje v nasledujúcich mesiacoch ešte dve zvýšenia úrokových sadzieb po 0,25 p.b., čím by sa úroková sadzba mohla dostať do pásma 5,50 až 5,75 %. To by mohlo na skrotenie rastu cien stačiť. Následne by sa mali sadzby stabilizovať a postupne znižovať. USA pritom zvládajú obdobie zvyšujúcich sa sadzieb veľmi dobre. Nezamestnanosť sa drží na nízkych úrovniach a ekonomika sa vyhýba recesii.

Eurozónu čaká ešte dlhý beh

V eurozóne sme trochu pozadu. Úrokové sadzby sa začali zvyšovať oproti USA neskôr a inflácia nás tak stále trápi viac ako ľudí za Atlantikom. Netreba zabudnúť na to, že energetická kríza zasiahal “starý kontinent” omnoho viac. Inflácia v európskej menovej únii v júni spomalila svoje medziročné tempo na 5,5 % z májových 6,1 %, čo je ale naďalej takmer trojnásobok oproti stanovenému cieľu 2 %.

Prezidentka ECB Christine Lagardeová nedávno oznámila, že spomaleniu inflácie bráni rýchly rast miezd a nízka nezamestnanosť. Tým, že ľudia neprichádzajú o prácu a väčšine obyvateľstva stúpajú mzdy, sa zachováva vysoký dopyt po tovaroch a službách, čo bráni poklesu ich cien. Podľa odhadov by mali spotrebiteľské ceny v eurozóne tento rok v priemere rásť o 5,1 %, v roku 2024 o 3 % a v roku 2025 o 2,3 %.

Na Slovensku budú však ceny stúpať o poznanie rýchlejšie ako v menovej únii. Rastom cenovej hladiny na tom budeme podobne ako ďalšie štáty EÚ s vlastnou menou (Poľsko, Česko, Maďarsko,…). V tomto roku by mal rast cien dosiahnuť tempo 10,6 %, v ďalšom roku spomaliť k 5 % a v roku 2025 sa priblížiť cieľu ECB s 2,5 % až 3 %.

V dôsledku pretrvávajúcich inflačných tlakov musí ECB pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Najbližšie zvýšenie sa očakáva o ďalších 25 bázických bodov už v júni a to na 4 %, čo je najvyššia úroveň od finančnej krízy v roku 2008. Analytici očakávajú, že ECB ešte zvýši úrokové sadzby dvakrát o 25 bázických bodov. V júli na 4,25 % a v septembri na 4,5 %. Ak bude pokračovať súčasné tempo poklesu poskytovaných pôžičiek a inflácia bude klesať požadovaným tempom, v ďalšom roku sa počíta so zmierňovaním monetárnej politiky. Úrokové sadzby by tak mohli v roku 2024 klesať a v roku 2025 dosiahnuť 3 %.

Aké dôsledky bude mať politika ECB?

Jednou z ťažkých úloh ECB bude nastavenie úrokových sadzieb pre menovú úniu, ktorej členské štáty čelia špecifickým problémom i rôznej miere inflácie. V Španielsku a v Belgicku v júni klesli spotrebiteľské ceny na 1,6 %, čo už je inflačný cieľ. Medzitým na Slovensku inflácia dosiahla 11,3 %, najviac v rámci eurozóny. Problémom je tiež, že juhoeurópske krajiny ako Taliansko, Španielsko, Grécko a Portugalsko trpia vysokým verejným dlhom a vysoké úrokové sadzby im predražujú splátky. Tieto štáty tak budú tlačiť na čo najskoršie znižovanie úrokových sadzieb. 

Netreba zabúdať na samotný výkon ekonomiky eurozóny. V 1. štvrťroku 2023 sa eurozóna už prepadla do technickej recesie, keď dva štvrťroky v rade poklesla o 0,1 %. Ide stále len o veľmi miernu recesiu a to najmä vďaka silnému trhu práce. Analytici prognózujú, že eurozóna sa z nej veľmi rýchlo otrasie a za celý rok 2023 jej HDP vzrastie o 1,1 % a v roku 2024 o 1,6 %. Slovenská ekonomika by mala rásť rýchlejšie.

Reštriktívne kroky ECB sa môžu podpísať aj pod zhodnotenie eura. Súčasný výmenný kurz voči americkému doláru 1,08 by sa mohol posilniť až na 1,13 v roku 2025, pretože Fed bude uvoľňovať svoju politiku skôr ako ECB.

Čo to znamená pre bežných ľudí?

Tento rok musia ešte Slováci trpieť dvojcifernú infláciu. Tlak na naše peňaženky bude aj v ďalšom roku a k ukľudneniu situácie príde až v roku 2025. Dobrou správou ale je, že od budúceho roku by mali stúpať reálne mzdy o zhruba 2 % ročne. To znamená, že naše nominálne mzdy sa budú zvyšovať rýchlejšie než rast cien. Inými slovami si budeme môcť dovoliť nakupovať viac ako predtým.

Je potrebné ale zároveň počítať s tým, že úvery budú v dohľadnej dobe naďalej drahé a mierne sa môžu ešte predražovať. To môže tlačiť na pokles cien nehnuteľností, ktoré sú podľa ECB na Slovensku nadhodnotené až o 30 %, čo je druhá najvyššia hodnota v eurozóne.

Koncom roku 2024 by sa mohla situácia pomaly otáčať a úroky na úveroch by mohli klesať. Rastúce úrokové sadzby sa ale dajú využiť aj vo svoj prospech a to napr. investovaním do Investičnej rezervy, ktorej aktuálne 3 % výnos je naviazaný na nastavenie úrokovej sadzby ECB. Vďaka tomu by sa mohlo domácnostiam ľahšie dýchať a pozitívny efekt by to malo mať aj na výkon ekonomiky, resp. vývoj reálnych miezd.


  • Článok nie je investičným odporúčaním
  • Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
  • Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové
  • Portu negarantuje dosiahnutie výnosov z investície na kapitálových trhoch
  • Nie ste si istí, aký rizikový profil je pre vás vhodný alebo či je pre vás vhodné napríklad tematické investovanie? Vyplňte si náš investičný dotazník a my vám poradíme.

Najnovšie články

Vaše peniaze majú na viac

Nechajte vaše peniaze pracovať efektívne. Investujte do najúspešnejších firiem, moderne a pohodlne.

Odporúčané