Ako vzniká ďalší Bitcoin? Blockchain jednoducho

Kryptomeny ustáli úvodnú skúšku času a získali takmer celosvetovú adopciu. Keď sa však dostaneme k ich fungovaniu, len málo z nás by dokázalo vysvetliť, čo je blockchain alebo ako pomocou bitcoinu zaplatiť za nákup. Z užívateľského hľadiska je to pritom veľmi jednoduché. V tomto článku sa pozrieme na to, ako vznikajú ďalšie bitcoiny, čo je blockchain a čo sa skrýva za pojmami proof of work alebo proof of stake.

Čo je blockchain?

Blockchain je nekonečnou „knihou účtovných záznamov“, uložených na veľkom počte počítačov súčasne. Odbornejšie predstavuje druh distribuovanej decentralizovanej databázy uchovávajúcej neustále sa rozširujúci počet záznamov. Tieto záznamy sú rozdelené do blokov (oddelených častí/dokumentov), ​​ktoré po spracovaní už nie je možné upravovať. Čítať ich môže ktokoľvek, ale zapisovať do nich je možné len na základe konsenzu (súhlasu väčšiny siete) a po uložení bloku záznamy už nie je možné meniť.

Slovo „chain“ znamená v preklade reťaz/reťazec. Blockchain je teda reťazcom blokov obsahujúcich informácie, ktoré chceme uchovať v nezmenenej podobe. Jednotlivé bloky na seba nadväzujú a obsahujú hash (kód) predchádzajúceho bloku. V minulom článku sme popísali rôzne možnosti využitia blockchainovej technológie. Najčastejšie sa využíva na spracovanie transakcií a uchovanie transakčnej histórie.

Zápis, spracovanie a uchovanie transakcií, v prípade Bitcoinu a iných proof of work kryptomien (pozri nižšie), nazývame ťažbou kryptomien. Ťažiari teda zabezpečujú chod siete a zaznamenávajú prebehnuté transakcie, za čo získavajú odmenu v podobe vyťaženia ďalšej jednotky danej kryptomeny, prípadne aj formou poplatkov za uskutočnenie v bloku zapísaných transakcií. Ťažbou bitcoinu sa do obehu dostávajú ďalšie „virtuálne mince“, v súčasnosti ide o 900 bitcoinov denne. K vyťaženiu posledného dôjde približne v roku 2140.

Ako fungujú platby bitcoinom?

Platby kryptomenami je možné prirovnať k platbe kartou alebo pomocou QR kódu. Na transakciu potrebujete iba dve základné veci:

• pripojenie k internetu,
• peňaženku alebo aplikáciu podporujúcu uchovanie, odosielanie a prijímanie bitcoinov.

Samozrejmým predpokladom je, že na danej peňaženke máte aspoň malý zlomok bitcoinu (alebo inej kryptomeny), ktorý k transakcii použijete. Pre platbu stačí zadať bitcoinovú adresu príjemcu a požadovanú čiastku, napr. načítaním QR kódu platby, a následne transakciu potvrdiť. S transakciou sa spájajú aj poplatky pre ťažiarov, ktorí ju zapisujú do blockchainu. Ich výška sa môže líšiť podľa vyťaženosti siete a podľa kryptomeny, ktorú používate. V pozadí celej operácie sa transakcia zapíše do bloku a získa svoje unikátne identifikačné číslo. Následne je verejne dohľadateľná napr. pomocou Trezor Bitcoin Exploreru.

Ďalšou možnosťou platby kryptomenami je využitie bežnej platobnej karty, ktorá ich podporuje. Tieto karty sú prepojené s vašim kryptomenovým účtom u prevádzkovateľa karty. Platiť kryptomenami v tomto prípade môžete aj vtedy, keď príjemca prijíma iba bežné meny a platba prebieha rovnako, ako bežné platby kartou.

Proof of work a proof of stake

Overovanie transakcií a zabezpečenie siete môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Medzi dve najznámejšie prístupy patria proof of work (dôkaz o vykonanej práci) a proof of stake (dôkaz o uzamknutej zálohe). Proof of work (PoW) využíva napr. Bitcoin, Ethereum, Litecoin alebo Dogecoin. Proof of stake (PoS) potom napr. Solana, Polkadot, Cardano alebo Tezos. Aké sú medzi nimi rozdiely a prečo sa Ethereum presúva od PoW k PoS?

Hlavným rozdielom týchto prístupov je spôsob, akým jednotlivé uzly siete („počítače“ ťažiarov a validátorov) dospejú ku konsenzu (zhode) o platnosti transakcií bez potreby centrálnej autority. K zhode sa dospeje pomocou algoritmov konsenzu, na základe ktorých sa uzly zhodnú na vykonaní akcie, napr. zapísaní transakcie do bloku.

Pri PoW musia ťažiari vykonať prácu v podobe čo najrýchlejšieho uhádnutia hasha (64-miestneho hexadecimálneho čísla), ktorý sa zhoduje alebo je menšie ako cieľový hash. Na hash prvého bloku Bitcoinu sa môžete pozrieť tu. Cieľový hash je generovaný podľa štandardu SHA-256 a zahashovanie ľubovoľnej správy si môžete vyskúšať tu. Čím viac ťažiarov sa do siete zapojí, tým zložitejšie je číslo, ktoré musia uhádnuť a tým lepšie je celková sieť zabezpečená. Pre uhádnutie správneho čísla musí ťažiar vyskúšať často až miliardy možných kombinácií a to čo najrýchlejšie.

V tejto rýchlostnej súťaži súperí veľké množstvo výkonných ťažobných strojov (počítačov špecializovaných na jeden účel – ťažbu), ktoré majú vysokú spotrebu energie. Práve z toho pramení často spomínaný aspekt neekologickej ťažby, napriek tomu, že približne 58 % spotrebovanej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov.

PoS je alternatívou k vyššie popísanému PoW. Ťažiari sú tu nahradení validátormi, ktorí musia pre získanie práva na overovanie transakcií uzamknúť určité množstvo kryptomien ako zálohu. Za správne overenie transakcií a vytvorenie bloku získavajú odmenu z transakčných poplatkov. Keď potvrdia aj nesprávne transakcie, prídu o svoju zálohu. Podvádzanie sa teda nevypláca.

Výber validátora, ktorý získa možnosť vytvoriť ďalší blok, prebieha náhodne, pričom šanca byť vybraný sa lineárne zvyšuje s množstvom uzamknutých kryptomien. Z toho vyplýva, že pre fungovanie PoS systémov je potrebný oveľa nižší výpočtový výkon, čo znižuje energetickú náročnosť fungovania daného ekosystému. Podľa súčasných odhadov by po prechode Etherea na PoS mohla klesnúť spotreba energií potrebná na chod siete o 99,95 %.

V minulých článkoch sme sa venovali popisu toho, čo sú kryptomeny a v čom spočíva ich hodnota. Predstavili sme aj rôzne možnosti využitia blockchainovej technológie v praxi. Keby vás zaujímali ďalšie aktuality zo sveta kryptomien, nezabudnite sa prihlásiť k newsletteru Portu Crypto. Jednoduché investovanie do kryptomien pre vás na Portu Crypto spustíme už počas nasledujúcich týždňov.