Pravidelne v pondelok pre vás pripravujeme súhrn najdôležitejších noviniek zo slovenskej ekonomiky. Ktoré udalosti hýbali hospodárstvom a financiami na Slovensku v uplynulom týždni?
1. Slovensko má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií v EÚ
Najnovšie vydanie správy Európskej komisie Debt Sustainability Monitor 2024 potvrdzuje, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ. Slovensko dosiahlo najhoršie postavenie spomedzi krajín v EÚ podľa ukazovateľa S1, ktorým sa vyjadruje veľkosť zlepšenia salda verejných financií potrebného na zníženie verejného dlhu na 60 % HDP do roku 2070. Na takto nastavenú zmenu by podľa ukazovateľa bolo potrebné zlepšiť bilanciu verejných financií o 6,5 % HDP.
Z tejto hodnoty približne 3,2 percentuálneho bodu (p. b.) tvorí nepriaznivý súčasný stav verejných financií a 3,4 p. b. predstavujú očakávané dodatočné výdavky súvisiace so starnutím populácie. Slovensko je zároveň jedinou krajinou, ktorá sa podľa S1 nachádza v pásme vysokého rizika. Ukazovateľ S1 je metodicky veľmi blízky slovenskému ukazovateľu dlhodobej udržateľnosti, ktorým sa vyjadruje stav dlhodobej udržateňosti podľa ústavného zákona.
2. NBS očakáva pomalší rast slovenskej ekonomiky, inflácia sa zvýši
Národná banka Slovenska (NBS) opätovne zhoršila prognózu vývoja slovenskej ekonomiky. V tomto roku by mala rásť o 1,9 % namiesto 2,3 %, ako očakávala banka ešte v decembri. Mierne vyššia by mala byť aj inflácia, a to 4,3 % namiesto 4,1 %. Dôvodom je najmä rastúca neistota vo svetovej aj domácej ekonomike. Vyplýva to z aktuálnej jarnej predikcie, o ktorej v utorok informovali predstavitelia NBS.
Podľa guvernéra centrálnej banky Petra Kažimíra už tlmí európsku aj slovenskú ekonomiku efekt neistoty, ktorú vyvoláva svojou politikou obchodných ciel Donald Trump. Ten tvrdí, že európski výrobcovia, vrátane slovenských, strácajú podiel na svetovom trhu. To sa premieta do slabšie výkonu priemyslu a nižšieho rastu exportu. Náročnú situáciu ekonomiky majú sťažovať aj vplyvy konsolidácie verejných financií, ktorá musí pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.
3. Každý 10. podnikateľ zvažuje kvôli transakčnej dani koniec
Od 1. apríla platí transakčná daň, kontroverzný zákon, ktorý je jeden z hlavných pilierov konsolidácie verejných financií. Penaize z transakčnej dane majú za cieľ zlepšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktorá je najhoršia v EÚ, ale prináša so sebou mnoho negatív. Pre podnikateľov znamená platenie transakčnej dane ďalšiu administratívnu a finančnú záťaž. To sa môže prejaviť znížením ekonomického rastu aj ukončením podnikania tisícov subjektov.
Ukončenie podnikania z dôvodu zavedenia transakčnej dane zvažuje každý desiaty živnostník, malá alebo stredná firma. Z hľadiska predpokladaných nákladov na transakčnú daň je medzi živnostníkmi, malými a strednými podnikmi najpočetnejšia 29 % skupina, ktorá ich odhaduje na 200 až 500 eur ročne. Náklady do 1000 eur avizuje 16 % podnikateľov a do 5000 eur celkovo 14,5 %. Spočítané náklady stále nemá 16,5 % podnikateľov.
4. Ceny nehnuteľností rastú rýchlym tempom
Realizačné ceny nehnuteľností v poslednom štvrťroku 2024 vzrástli medziročne o 7,9 %. Najväčšie nárasty štatistici vykázali v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Ceny bytov a domov začali opäť rásť v prvej polovici vlaňajška. Predtým sa prepadali, keďže realitný trh ovplyvnilo zvýšenie úrokových sadzieb na hypotéky.
Za zrýchľovaním rastu cien nehnuteľností je najmä slabá výstavba bytov a klesajúce úrokové sadzby na hypotekách, čo robí nehnuteľnosti pre bežných ľudí dostupnejšie. Keďže výstavba je naďalej slabá a úroky by mali v eurozóne a na Slovensku klesať naďalej, môžeme očakávať, že ceny nehnuteľností budú rásť aj naďalej.
5. Slovenské potravinárstvo upadá, dovážame stále viac
Obchodná bilancia Slovenska s agrokomoditami sa prepadla na hodnotu mínus 2,4 miliardy eur. Medziročne narástla o vyše 400 miliónov, čo je najviac za minimálne 10 rokov. Vlani k nám tak denne prišlo 1300 kamiónov naložených potravinami, hoci v roku 2016 to bolo „len“ 700 kamiónov denne.
V počte kamiónov je rozpočítané ročné saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami. V ľudskej reči ide o rozdiel medzi tým, koľko produkcie slovenskí poľnohospodári a potravinári vyvezú a koľko naopak ku nám príde od ich zahraničných kolegov a konkurentov.
6. Slovensko je na tom v sociálnom pokroku podobne ako Poľsko a Maďarsko
V indexe sociálneho pokroku sú krajiny V4 podpriemerné, Slovensko minulý rok v tejto oblasti dosiahlo skóre 84,8, pričom priemer EÚ je 100. Podobné skóre malo aj Poľsko a Maďarsko. Z krajín V4 získalo nadpriemerný výsledok len Česko so skóre 102,3. V aktuálnom ekonomickom prehľade na to poukázal Inštitút stratégií a analýz (ISA). Index meria spoločenský rozvoj štátov nezávisle na ekonomických ukazovateľoch v troch hlavných kategóriách, a to základné potreby, základy blahobytu a príležitosti.
S veľkým náskokom pred priemerom EÚ vedú severské štáty. Na posledných dvoch priečkach so skóre nižším ako 65 je Rumunsko a Bulharsko. Z regionálneho pohľadu dosiahol na Slovensku najvyššie skóre 98,6 b. Bratislavský kraj, čo je však stále európsky podpriemer. V celosvetovom rebríčku je krajina aktuálne zo 170 štátov na 34. mieste, čím si oproti roku 2016 polepšila o dve priečky.
Viac informácií zo sveta
Chcete byť každý týždeň informovaný o najdôležitejších udalostiach v ekonomike, financií a investovania nielen na Slovensku, ale aj vo svete? Prihláste sa na odber nášho populárneho newslettera a pridajte sa medzi 200 tisíc ľudí, ktorí sú vďaka nemu pravidelne v „obraze“.
Ďalšie články zo sekcie Týždeň v slovenskej ekonomike:
Týždeň v slovenskej ekonomike #11: Kúpyschopnosť Slovákov je stále nižšia ako v roku 2019, milión ľudí ohrozuje chudoba
Týždeň v slovenskej ekonomike #10: Inflácia spomalila, konsolidácia sa každým týždňom nafukuje a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #9: Platy Slovákov sa zvyšujú, ale životnou úrovňou sa dostávame na chvost a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #8: Štát zoberie Slovákom z výplaty viac ako Nemcom, clá pocítime najviac a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #7: Konsolidačný balík prudko zrýchlil infláciu, už sa pripravuje nový a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #6: Pridusené hospodárstvo, štátne dlhopisy pre ľudí a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #5: Na Slovensko prúdi ruský plyn cez Turkstream, nový stavebný zákon a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #4: Nová konsolidácia už v príprave, realitný trh ožíva a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #3: Konsolidácia nejde podľa predstáv, stúpa počet pracovníkov zo zahraničia a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #2: Inflácia spomalila, reálne mzdy porastú najpomalšie a ďalšie novinky
Týždeň v slovenskej ekonomike #1: Až 25 % slovenských dôchodcov musí pracovať, kataster nefunguje a ďalšie novinky
Marek pracuje ako analytik a špecializuje sa predovšetkým na makroekonómiu, globálne akciové trhy, prípadne komodity. Jeho cieľom je zvýšiť investičnú gramotnosť na Slovensku a približovať odborné témy ľudským jazykom. Marekove komentáre a analýzy vychádzajú v popredných médiách v Česku a na Slovensku.
Na čo si dať po prečítaní tohto článku pozor?
- Článok nie je investičným odporúčaním
- Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
- Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové
- Portu negarantuje dosiahnutie výnosov z investície na kapitálových trhoch
- Nie ste si istí, aký rizikový profil je pre vás vhodný alebo či je pre vás vhodné napríklad tematické investovanie? Vyplňte si náš investičný dotazník a my vám poradíme.
