Pravidelne pre vás pripravujeme súhrn najdôležitejších noviniek zo slovenskej ekonomiky. Ktoré udalosti hýbali hospodárstvom a financiami na Slovensku v uplynulom týždni?
Téma týždňa: Rozpočet na hlinených nohách? RRZ vidí deficit optimistickejšie, no s veľkým ALE
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zverejnila čerstvú analýzu, v ktorej pre rok 2026 predpovedá o niečo „štíhlejší“ deficit, než sa pôvodne obávala. Kým ešte pred pár mesiacmi strašila číslom 4,6 %, dnes hovorí o 4,4 % HDP. Ak si však myslíte, že vláda zrazu objavila zázračný recept na šetrenie, musíme vás schladiť. Toto „zlepšenie“ ide najmä na vrub odložených nákupov vojenskej techniky. Štát teda peniaze neušetril, len ich minie o čosi neskôr.
Vládny cieľ pre rok 2026 zostáva na úrovni 4,1 %, čo znamená, že rozpočtoví „strážni psi“ vidia v plánoch dieru vo výške približne 400 miliónov eur. Hlavným rizikom sú podľa RRZ nadhodnotené daňové príjmy. Štát totiž vo svojich prognózach počíta s ekonomickým rastom, ktorý sa v realite zadrháva pod vplyvom ochladzujúceho sa zahraničného dopytu, zhoršujúceho podnikateľského prostredia, tlaku konsolidácie a drahých energií.
Najväčším varovaním však nie je deficit v jednom roku, ale dlhodobý výhľad. Bez prijatia ďalších masívnych opatrení hrozí, že slovenský dlh do roku 2029 vystrelí k nebezpečným 70 % HDP. Aby sme splnili vládny sľub a stiahli deficit na 3,5 % do konca volebného obdobia, musíme „vykúzliť“ ďalšie opatrenia v hodnote takmer 3 miliárd eur. To je suma, pri ktorej sa už prestávajú usmievať aj najväčší optimisti.
Štruktúra doterajšej konsolidácie navyše nie je žiadna sláva. Stojí skôr na vyšších daniach než na zoštíhľovaní štátu, čo je pre ekonomiku tou najmenej chutnou diétou. Ak budeme konsolidovať len cez vyššie zdanenie firiem a spotreby, podkopeme si vlastnú konkurencieschopnosť a investičnú atraktivitu, čo nám neskôr vystaví poriadne drahý účet v podobe nižšej životnej úrovne.
Inflácia v roku 2025: Koniec dvojciferných horúčok, ale pachuť zdražovania ostáva
Slovenská inflácia má za sebou rok 2025, v ktorom sme sa definitívne rozlúčili s extrémami, no o cenovej stabilite sa stále hovoriť nedá. Priemerná miera inflácie za celý uplynulý rok dosiahla podľa národnej metodiky 4 %. V decembri dosiahol rast spotrebiteľských cien medziročný rast 4,1 %. Hoci sme ďaleko od 15-percentných šokov z minulosti, stále patríme k premiantom v zdražovaní v rámci eurozóny.
Zaujímavý je pohľad „pod kapotu“ spotrebného koša. Kým potraviny zdraželi najmenej za posledných 9 rokov, skutočným motorom rastu cien sa stali služby. Ukazuje sa, že vyššie mzdy v službách a drahšie energie sa nekompromisne prelievajú do cien, ktoré platíme ako koncoví spotrebitelia.
Dobrou správou je aspoň medzimesačný decembrový pokles o 0,3 %, za ktorým stáli najmä lacnejšie pohonné hmoty a sezónne výpredaje. V ďalších rokoch by mala inflácia mierne poľavovať, ale k 2 % cieľu sa budúci rok nepriblížime.
Nezamestnanosť rástla: Trh práce cíti konsolidáciu
Slovenský trh práce vykazuje prvé vážne známky únavy. Miera nezamestnanosti v decembri 2025 vyskočila na 2,5-ročné maximum. Disponibilná miera nezamestnanosti dosiahla 5,3 %, čo je najvyššia úroveň od apríla 2020. Paradoxom zostáva, že firmy stále hlásia takmer 100-tisíc voľných pracovných miest, no tí, čo prácu stratili, si do nich nevedia alebo nechcú nájsť cestu.
Za týmto nárastom nestojí len sezónnosť, ale aj štrukturálne problémy. Inštitút finančnej politiky (IFP) upozorňuje, že počet ľudí, ktorí stratili prácu, po prvýkrát od pandémie prevýšil počet tých, ktorí sa zamestnali. Na svedomí to majú hromadné prepúšťania v priemysle, ale aj administratívne zmeny. Sprísnenie podmienok poberania dávok totiž motivovalo mnohých uchádzačov zaevidovať sa skôr, aby neprišli o peniaze.
Svoju rolu zohráva aj neistota v zahraničí (colné vojny) a domáca fiškálna konsolidácia. Firmy, ktoré čelia vyššiemu daňovému zaťaženiu, začínajú šetriť na tom najdrahšom – na ľuďoch. Zvlášť kritická je situácia v okresoch ako Rimavská Sobota či Kežmarok, kde nezamestnanosť zostáva dvojciferná, zatiaľ čo Bratislava a Nitra „vysávajú“ pracovnú silu z okolia a trpia jej nedostatkom.
Plán obnovy: Brusel odklepol 6. platbu, nemocnice a školy sú v očakávaní
Európska komisia pozitívne vyhodnotila šiestu žiadosť Slovenska o platbu z Plánu obnovy a odolnosti. Do slovenskej kasy by tak malo pritiecť 591 miliónov eur. Slovensko úspešne splnilo všetkých 8 míľnikov a 11 cieľov, ktoré zahŕňali reformy v školstve, zdravotníctve aj digitalizácii. Celkovo sme si tak z európskeho „koláča“ v hodnote 6,4 miliardy eur odkrojili už takmer 5 miliárd.
Medzi kľúčové úspechy tejto fázy patrí spustenie 40 regionálnych centier na podporu učiteľov a vybavenie kardiovaskulárnych ústavov špičkovou technológiou. Hoci sú tieto „papierové“ úspechy dôležité, skutočná skúška príde až s realizáciou veľkých stavieb. Je totiž oveľa jednoduchšie prijať zákon v parlamente, než reálne postaviť novú nemocnicu alebo zmodernizovať železničnú trať v šibeničných termínoch, ktoré Brusel nastavil.
Slovensko sa teraz nachádza v zlomovom bode – legislatívnu fázu máme z veľkej časti za sebou a vstupujeme do investičnej fázy, kde nás brzdia zdĺhavé verejné obstarávania a byrokracia. Ak tieto peniaze nepremeníme na betón, stroje a inovácie do roku 2026, budeme ich musieť vrátiť. A to by bola v čase drastickej konsolidácie verejných financií neodpustiteľná chyba.
Podnikatelia s pesimizmom: Rekordná nedôvera voči štátu
Ak by nálada slovenských podnikateľov bola akciovým indexom, práve by sme sledovali historický krach. Podľa najnovšieho prieskumu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) hodnotí podmienky na podnikanie pozitívne len mizivé 2 % respondentov. To je najhorší výsledok od roku 2012. Naopak, až 73 % firiem vníma prostredie ako nepriaznivé, čo je „čierny rekord“ za posledných 15 rokov.
Podnikatelia sa cítia byť štátom prehliadaní a komunikáciu s vládou považuje za dobrú opäť len 2 % opýtaných. Čo ich trápi najviac? Stará známa pesnička: vysoké daňové a odvodové zaťaženie, nestabilná legislatíva a drahé energie. Ak k tomu pripočítame klesajúci zahraničný dopyt, dostávame toxický kokteil, ktorý bráni firmám v raste a investíciách do inovácií.
Ešte pesimistickejšie sú očakávania pre rok 2026, kde nepriaznivé podmienky predpovedá až 75 % firiem. Keď motor ekonomiky – teda súkromný sektor – vyjadruje takúto mieru frustrácie, je to jasný signál, že „hospodársky zázrak“ na slovenský spôsob naráža na svoje limity. Bez reálneho dialógu a odbúravania byrokracie hrozí, že sa sľubované dobiehanie západnej životnej úrovne nadobro zastaví.
Nespoliehajte sa na štát
Keďže súčasná situácia v slovenskej ekonomike nedáva ľudom veľa dôvodov na radosť, je povinnosťou každého z nás zobrať svoj finančný osud do vlastných rúk a nespoliehať sa na štát. V Portu veríme, že každý človek môže benefitovať z dlhodobého rastu finančných trhov. V komplikovanom svete financií robíme investovanie jednoduchšie, lacnejšie a dostupnejšie, než kedykoľvek predtým.
Myslite na vlastnú budúcnosť a budúcnosť svojich detí s:
- Portfóliami na mieru od Portu
- Detským účtom s poplatkom len 0,25 %
- Dôchodkovým účtom s polovičným poplatkom
Viac informácií zo sveta
Chcete byť každý týždeň informovaný o najdôležitejších udalostiach v ekonomike, financií a investovania nielen na Slovensku, ale aj vo svete? Prihláste sa na odber nášho populárneho newslettera a pridajte sa medzi 200 tisíc ľudí, ktorí sú vďaka nemu pravidelne v „obraze“.
Marek pracuje ako analytik a špecializuje sa predovšetkým na makroekonómiu, globálne akciové trhy, prípadne komodity. Jeho cieľom je zvýšiť investičnú gramotnosť na Slovensku a približovať odborné témy ľudským jazykom. Marekove komentáre a analýzy vychádzajú v popredných médiách v Česku a na Slovensku.
Na čo si dať po prečítaní tohto článku pozor?
- Článok nie je investičným odporúčaním
- Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
- Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové
- Portu negarantuje dosiahnutie výnosov z investície na kapitálových trhoch
- Nie ste si istí, aký rizikový profil je pre vás vhodný alebo či je pre vás vhodné napríklad tematické investovanie? Vyplňte si náš investičný dotazník a my vám poradíme.
