Pravidelne pre vás pripravujeme súhrn najdôležitejších noviniek zo slovenskej ekonomiky. Ktoré udalosti hýbali hospodárstvom a financiami na Slovensku v uplynulom týždni?
Téma týždňa: Prognóza NBS – Ekonomika v režime „stagnujúceho prežívania“
Národná banka Slovenska (NBS) zverejnila svoju najnovšiu strednodobú predpoveď a ak ste čakali správy o veľkom hospodárskom reštarte, musíme vás sklamať. Slovenská ekonomika sa pod tlakom neefektívnej konsolidácie a geopolitických vplyvov naďalej trápi. Hoci sa vyhýbame recesii, náš rast je bolestivo pomalý a sprevádzaný štrukturálnymi problémami, ktoré sa nebudú riešiť ľahko.
Kľúčovým bodom prognózy je očakávaný tohtoročný nárast HDP iba o 0,5 %, keďže hospodárstvo narazí na realitu slabého zahraničného dopytu a domácej neistoty. NBS upozorňuje, že motorom nášho rastu už nemôže byť len lacná energia a jednoduchá priemyselná výroba.
Geopolitické napätie, najmä na Blízkom východe, drží ceny energií na úrovniach, ktoré dusia našu konkurencieschopnosť. Firmy na Slovensku sú v patovej situácii – náklady im rastú, ale priestor na zvyšovanie cien finálnych produktov sa kvôli slabej kúpyschopnosti v Európe zužuje.
Najviac alarmujúcou časťou správy je výhľad na trh práce a mzdy. Nominálne mzdy síce budú rásť v priemere zhruba o 4 %, ale tento nárast je len optickým klamom. Po odpočítaní inflácie, ktorá sa odmieta vrátiť k vytúženým 2 %, zostane reálny prírastok v peňaženkách ľudí takmer nulový. V roku 2026 tak budeme v podstate pracovať len na to, aby sme si udržali dnešný štandard. Pre krajinu, ktorá mala ambíciu dobiehať západnú Európu, je to trpká realita.
NBS tiež poukazuje na nebezpečný trend v zahraničných investíciách. Vysoké úrokové sadzby a nepredvídateľné legislatívne prostredie (vrátane nových daní v rámci konsolidácie) vedú k tomu, že firmy odkladajú modernizáciu. Jediným výraznejším investorom tak zostáva štát cez čerpanie eurofondov a Plánu obnovy. To je však nebezpečné, pretože štátne investície sú historicky menej efektívne než tie súkromné a sú náchylné na korupciu či neefektívne plánovanie.
Pribúdať bude aj nezamestnaných. NBS očakáva, že miera nezamestnanosti sa tento rok skokovo zvýši z 5,4 % na 6 % a v roku 2027 dokonca až na 6,4 %.
Drahá slovenská práca: Sme regionálnym lídrom, ale v nesprávnej disciplíne
Najnovšie dáta Eurostatu o hodinových nákladoch na prácu za rok 2025 vystavili slovenskej konkurencieschopnosti nelichotivé vysvedčenie. Slovensko sa stalo krajinou s najvyššími hodinovými nákladmi na prácu v rámci celého regiónu V4. Problémom však nie je to, že by naši zamestnanci boli preplatení, ale apetít štátu, ktorý sa prejavuje v tzv. nepríjmových nákladoch – teda v odvodoch a daniach platených zamestnávateľom.
Zatiaľ čo celkové hodinové náklady na Slovensku vzrástli o 6,4 %, samotné mzdy a platy stúpli „len“ o 6,0 %. Rozdiel tvoria práve ostatné náklady (odvody), ktoré sa zvýšili o 7,4 %. Pre porovnanie, v susednom Maďarsku rástli náklady na prácu tempom 8,9 %, ale tam to bolo ťahané najmä masívnym rastom čistých miezd (9,1 %), kým odvody rástli pomalšie (6,9 %). Na Slovensku tak štátny aparát „odhrýza“ z každého zvýšenia platu čoraz väčší kus na úkor zamestnanca aj firmy.
Najnižšie podiely nemzdových nákladov v EÚ boli zaznamenané v Rumunsku (4,8 %), Litve (5,5 %) a na Malte (5,8 %) a najvyššie vo Francúzsku (32,3 %), Švédsku (31,7 %) a na Slovensku (28,6 %).
Trend rastúceho daňovo-odvodového zaťaženia práce je pre slovenské hospodárstvo toxický. Sme priemyselnou dielňou Európy a ak sa naše náklady na hodinu práce odtrhnú od reality nášho regiónu bez adekvátneho zvýšenia pridanej hodnoty (napr. cez výskum a vývoj), zahraniční investori nás jednoducho obídu. V situácii, keď sú náklady na prácu v Poľsku či Česku v raste miezd vyváženejšie, Slovensko riskuje, že sa stane príliš drahým pre montážne haly, ale stále príliš málo inovatívnym pre technologické centrá.
To sa napokon už aj dlhšie deje, čo dokazuje jarná prognóza NBS, ale aj štatistiky ukazujúce klesajúci podiel zahraničných investícií na HDP.
Deficitný „evergreen“: Konsolidácia po slovensky
Téma verejných financií sa tento týždeň rozštiepila na dva pohľady. Na jednej strane stojí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá vo svojom marcovom „semafore“ predpovedá deficit verejnej správy na úrovni 4,3 % HDP (cca 6,1 miliardy eur). Hoci ide o mierne zlepšenie oproti predchádzajúcemu mesiacu, stále sme v zóne vysokého rizika a ďaleko od vládnych cieľov potrebných na skutočnú stabilizáciu dlhu.
RRZ znížila odhadovanú úroveň deficitu verejnej správy (VS) v porovnaní s februárovou prognózou o 237 miliónov eur, najmä v dôsledku pozitívnejšieho hospodárenia ostatných subjektov VS, najmä hospodárenie dopravných podnikov a verejných vysokých škôl. Za zlepšením sú aj nižšie investície štátneho rozpočtu.
Najvýraznejšiu negatívnu odchýlku v odhade RRZ voči rozpočtu predstavuje výpadok daní a odvodov dosahujúci 0,5 % HDP (774 mil. eur), najmä nižší očakávaný príjem z DPH a dane z príjmov právnických osôb.
Zlý stav verejných financií potvrdzujú aj čísla Ministerstva financií SR, ktoré uviedlo, že štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca hotovostný schodok vo výške 1,868 miliardy eur. To je medziročné zhoršenie o 420,6 milióna eur alebo 29,1 %.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu na konci marca nižšie o 51,2 milióna eur alebo 0,9 % a dosiahli 5,673 miliardy eur. Naopak, výdavky rozpočtu medziročne vzrástli o 369,4 milióna eur alebo 5,2 % na 7,541 miliardy eur.
Vyššie výdavky a nižšie príjmy sú dokonalým obrazom konsolidácie po slovensky. To, že vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce a konsolidačné opatrenia dusia ekonomiku ukázal aj nepriaznivý vývoj daní, na ktorý už poukázala RRZ. Podľa MF daňové príjmy medziročne klesli o 18,9 milióna eur.
Diaľnica R2 a mosty: PPP projekty ako záchranné lano
Južné Slovensko sa po dekádach sľubov konečne dočkalo reálneho pohybu na strategickom ťahu, ktorý má ukončiť tranzitný kolaps v regióne. Ministerstvo dopravy pod vedením Jozefa Ráža ml. oficiálne spustilo proces na dostavbu kľúčových úsekov rýchlostnej cesty R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa. Celkovo ide o viac ako 13 kilometrov, ktoré majú vyriešiť jeden z najkritickejších bodov na južnej trase medzi Zvolenom a Košicami.
Keďže štátna kasa pripomína po rokoch kríz a aktuálnej konsolidácii skôr deravý hrniec, rezort dopravy zatiaľ nevie odkiaľ získa zdroje na financovanie. Cieľom bude získanie eurofondov.
Ešte kritickejšia situácia však vládne nad našimi hlavami – na mostoch. Slovensko čelí masívnemu investičnému dlhu v infraštruktúre, ktorý sa najvypuklejšie prejavuje na stave mostných objektov. Podľa aktuálnych dát je na cestách I. triedy v zlom, veľmi zlom až havarijnom stave (stupne V, VI a VII) viac ako 1 700 mostov. Z toho približne 500 mostov sa nachádza v dvoch najhorších kategóriách, kedy už reálne hrozí ich uzatvorenie alebo kolaps.
Ministerstvo dopravy preto začalo šúťaž na opravu mostov ciest prvej triedy, pričom zvolil model PPP (verejno-súkromné partnerstvo). V praxi to znamená, že štát si opravu kupuje „na lízing“. Súkromný koncesionár úseky naprojektuje, vybuduje, profinancuje a následne sa o ne bude 30 rokov starať. Štát mu za to bude počas troch dekád posielať pravidelné splátky za dostupnosť. Aktuálne sa spustila súťaž na výber strategického poradcu, ktorý má tento obrovský projekt pripraviť.
Nespoliehajte sa na štát
Keďže súčasná situácia v slovenskej ekonomike nedáva ľudom veľa dôvodov na radosť, je povinnosťou každého z nás zobrať svoj finančný osud do vlastných rúk a nespoliehať sa na štát. V Portu veríme, že každý človek môže benefitovať z dlhodobého rastu finančných trhov. V komplikovanom svete financií robíme investovanie jednoduchšie, lacnejšie a dostupnejšie, než kedykoľvek predtým.
Myslite na vlastnú budúcnosť a budúcnosť svojich detí s:
- Portfóliami na mieru od Portu
- Detským účtom s poplatkom len 0,25 %
- Dôchodkovým účtom s polovičným poplatkom
Viac informácií zo sveta
Chcete byť každý týždeň informovaný o najdôležitejších udalostiach v ekonomike, financií a investovania nielen na Slovensku, ale aj vo svete? Prihláste sa na odber nášho populárneho newslettera a pridajte sa medzi 200 tisíc ľudí, ktorí sú vďaka nemu pravidelne v „obraze“.
Marek pracuje ako analytik a špecializuje sa predovšetkým na makroekonómiu, globálne akciové trhy, prípadne komodity. Jeho cieľom je zvýšiť investičnú gramotnosť na Slovensku a približovať odborné témy ľudským jazykom. Marekove komentáre a analýzy vychádzajú v popredných médiách v Česku a na Slovensku.
Na čo si dať po prečítaní tohto článku pozor?
- Článok nie je investičným odporúčaním
- Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
- Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové
- Portu negarantuje dosiahnutie výnosov z investície na kapitálových trhoch
- Nie ste si istí, aký rizikový profil je pre vás vhodný alebo či je pre vás vhodné napríklad tematické investovanie? Vyplňte si náš investičný dotazník a my vám poradíme.
