Pravidelne pre vás pripravujeme súhrn najdôležitejších noviniek zo slovenskej ekonomiky. Ktoré udalosti hýbali hospodárstvom a financiami na Slovensku v uplynulom týždni?
Téma týždňa: Obchodná bilancia pozitívna, ale export je pod tlakom
Saldo zahraničného obchodu sa dostalo po dvoch mesiacoch do kladných hodnôt. Vývoz aj dovoz však opäť medziročne klesli, na čom sa podpísala v oboch prípadoch nižšia hodnota obchodovaných energetických komodít. Zo Slovenska sa podľa vo februári 2026 vyviezol tovar v hodnote 9,3 mld. eur, čo predstavuje medziročný pokles o 1,3 %. Dovoz ale klesol ešte výraznejšie, jeho hodnota sa znížila o 2,5 % na 8,9 mld. eur. Vývoz tak medziročne klesol druhý mesiac po sebe, dovoz tretí. Obchodná bilancia skončila vo februári 2026 po dvoch mesiacoch opäť prebytkom v objeme 321,6 mil. eur, čo bolo medziročne o 111,4 mil. eur viac.
Pod pokles sa podpísali najmä energie, ktorých vývoz klesol medziročne o 24 %, ale aj bázický efekt. Medziročný pokles je spôsobený najmä silným februárom minulého roka, keď pravdepodobne dochádzalo k predzásobeniu pred zavedením ciel zo strany USA. Najväčší negatívny príspevok mal vývoz minerálnych palív, kam patrí aj export elektriny, ktorý medziročne klesol o 24 %. Ide o dôsledok napätej situácie na trhu s ropou a pohonnými hmotami kvôli vojne na Blízkom východe. Export najdôležitejšej kategórie strojov a prepravných zariadení vo februári stagnoval.
Slovensko ako jedna z najviac proexportne orientovaných ekonomík v EÚ je pod tlakom geopolitických tlakov. Najvýznamnejšími partnermi Slovenska zostávajú členské štáty EÚ. Do členských štátov EÚ smerovalo viac ako 78 % hodnoty februárového vývozu a dovoz z nich tvoril 66 %. Do nečlenských krajín EÚ export medziročne klesol o 3 % a dovoz z týchto krajín bol nižší o vyše 14 %. S členskými štátmi EÚ mala Slovenská republika prebytok februárovej obchodnej bilancie vo výške takmer 1,4 mld. eur. Naopak, obchodovanie s krajinami mimo Európskej únie skončilo so schodkom viac ako 1 mld. eur.
Zaujímavý je vývoj obchodných vzťahov s dvomi najväčšími ekonomikami sveta – USA a Čínou. Na začiatku roku 2026 bol slovenský export do USA medziročne nižší o 20 %, najmä v dôsledku colnej politiky USA. Slovensko zároveň pokračuje vo výraznom strate trhových podielov v Číne – export do tejto krajiny v januári medziročne klesol až o 69 %. Do Číny sme pritom vyvážali najmä automobily, no rastúca konkurencia domácich čínskych výrobcov rýchlo vytláča zahraničné značky z trhu.
Drahšie tankovanie opäť straší Slovákov
Podľa Štatistického úradu SR cena pohonných hmôt pred veľkonočnými sviatkami naďalej rástla nadpriemerným tempom a zneisťuje slovenské domácnosti. Obyčajná motorová nafta sa predávala za najvyššiu cenu za takmer 3 a pol roka (od novembra 2022) a základný benzín 95 spolu s prémiovými palivami dosiahli najvyššie ceny za skoro 2 roky (od apríla 2024). Cena za liter benzínu na prelome mesiacov prekročila hranicu 1,60 eura a nafty 1,70 eura. Spotrebitelia platili viac ako vlani za benzín v priemere o 6 %, za naftu o 17 %. Nadpriemerné medzitýždňové zdražovanie trvá druhý týždeň pri benzínoch za sebou a štvrtý týždeň pri nafte.
Napriek rastúcicm cenám PHM platí, že tankovanie na Slovensku je výhodnejšie ako v susedných krajinách. Podľa aktualizovaných údajov EK stojí nafta v Poľsku 1,803 € za liter, v Českej republike je na úrovni 1,977 € za liter, v Rakúsku dosahuje dokonca 2,228 € za liter. S cenou nafty pre domácich spotrebiteľov vo výške 1,751 € za liter je Slovensko stále najlacnejšie spomedzi porovnávaných štátov. Ministerstvo financií SR preto s účinnosťou od piatka 10. apríla opäť zmenilo osobitnú cenu nafty na 2,003 € za liter pre vozidlá registrované v zahraničí. Ide o opatrenie, ktorým sa vláda snaží brániť „palivovej turistike“ a chrániť domáce zásoby v čase nestability na Blízkom východe. Núd
Slováci majú hlbšie do vrecka, ubytovania rastú
Maloobchodné tržby na Slovensku boli vo februári 2026 reálne medziročne nižšie o 2,5 %. Maloobchod tak zaznamenal tržby po očistení o vplyv inflácie nižšie ako pred rokom už štvrtý mesiac za sebou, pričom aktuálne tempo spomalenia bolo menšie ako v predošlých 3 mesiacoch. Pokles tržieb zaznamenalo 6 z 9 zložiek maloobchodu. Celkový výsledok ovplyvnil najmä dynamický prepad tržieb v e-shopoch o 10 %, čo potvrdzuje obozretnosť spotrebiteľov. Pokles maloobchodných tržieb signalizuje zvýšenú neistotu domácnosti pod tlakom pretrvávajúcej inflácie, konsolidačných opatrení a rastúcich cien PHM (tržby čerpacích staníc klesli o 1,8 %).
Iný vývoj zaznamenáva cestovný ruch. Reálne tržby v ubytovaní vo februári zaznamenali vzrástli o 19,2 %. Dynamický rast tak nadväzuje na silný január, čo súvisí s nezvyčajne silnou zimnou sezónou, ale aj novými leteckými spojeniami so zahraničím. Bratislavské letisko v prvom kvartáli odbavilo zhruba 679-tisíc cestujúcich. Ide o historický rekord a medziročný nárast o 148 %. Tržby reštaurácií v stálych cenách medziročne vzrástli o 0,3 %, zatiaľ čo medzimesačne klesli o 1,6 %
Deficit 2025: Pozitívny výsledok s trpkou príchuťou konsolidácie
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) priniesla tento týždeň detailnú analýzu hospodárenia za rok 2025, z ktorej vyplýva, že deficit verejnej správy bol zrejme nižší, ako sa čakalo. Národná banka Slovenska odhaduje, že deficit mohol dosiahnuť 4,6 %. Odhady RRZ pritom ešte v januári 2026 naznačovali, že výdavky v predcházajúcom roku mierne prekročia plán. Namiesto toho však vďaka nižším výdavkom subjektov verejnej správy vznikla úspora 344 mil. eur (0,3 % HDP). V porovnaní s januárovou prognózou RRZ, ktorá odhadovala deficit podobne ako MF SR vo výške 5,0 % HDP, sú výdavky nižšie až o 446 mil. eur. Pôvodne mali hotovostné výdavky dosiahnuť 7,9 mld. eur, čo by bolo o 103 mil. eur (0,1 % HDP) viac než rozpočet. Nakoniec však výdavky pravdepodobne dosiahnu necelých 7,5 mld. eur.
Podľa rozpočtovej rady lepšie hospodárili dopravné spoločnosti ako ŽSR, Železničná spoločnosť Slovensko alebo Národná diaľničná spoločnosť, príspevkové organizácie či štátne účelové fondy, napríklad Environmentálny fond alebo Štátny fond podpory bývania. Tieto subjekty verejnej správy predstavujú významnú časť verejných financií s 12 % podielom celkových verejných výdavkov. Ich lepšie hospodárenie je však skôr mýtus. V skutočnosti boli lepšie výsledky dosiahnuté kvôli oneskoreniu výdavkov, keďže mešká príprava priemyselného parku Valaliky alebo rekonštrukcia letiska Sliač. Tieto oneskorené výdavky tak negatívne ovplyvnia ich výsledky za rok 2026.
RRZ upozorňuje, že ide o jednorazové úspory a potreba systémovej konsolidácie sa nemení. Na to, aby sme dosiahli vládny cieľ 3,5 % HDP do konca volebného obdobia, budeme musieť v rokoch 2027 a 2028 nájsť dodatočné opatrenia v objeme 2,8 miliardy eur. Rozpočtová rada a rovnako aj NBS v tomto roku aktuálne odhadujú deficit na úrovni 4,3 % (6,1 miliardy eur), hoci vláda počíta s deficitom 4,1 %.
Nespoliehajte sa na štát
Keďže súčasná situácia v slovenskej ekonomike nedáva ľudom veľa dôvodov na radosť, je povinnosťou každého z nás zobrať svoj finančný osud do vlastných rúk a nespoliehať sa na štát. V Portu veríme, že každý človek môže benefitovať z dlhodobého rastu finančných trhov. V komplikovanom svete financií robíme investovanie jednoduchšie, lacnejšie a dostupnejšie, než kedykoľvek predtým.
Myslite na vlastnú budúcnosť a budúcnosť svojich detí s:
- Portfóliami na mieru od Portu
- Detským účtom s poplatkom len 0,25 %
- Dôchodkovým účtom s polovičným poplatkom
Viac informácií zo sveta
Chcete byť každý týždeň informovaný o najdôležitejších udalostiach v ekonomike, financií a investovania nielen na Slovensku, ale aj vo svete? Prihláste sa na odber nášho populárneho newslettera a pridajte sa medzi 200 tisíc ľudí, ktorí sú vďaka nemu pravidelne v „obraze“.
Marek pracuje ako analytik a špecializuje sa predovšetkým na makroekonómiu, globálne akciové trhy, prípadne komodity. Jeho cieľom je zvýšiť investičnú gramotnosť na Slovensku a približovať odborné témy ľudským jazykom. Marekove komentáre a analýzy vychádzajú v popredných médiách v Česku a na Slovensku.
Na čo si dať po prečítaní tohto článku pozor?
- Článok nie je investičným odporúčaním
- Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
- Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové
- Portu negarantuje dosiahnutie výnosov z investície na kapitálových trhoch
- Nie ste si istí, aký rizikový profil je pre vás vhodný alebo či je pre vás vhodné napríklad tematické investovanie? Vyplňte si náš investičný dotazník a my vám poradíme.
