Trump mení svet: viac USA, menej globalizácie a ako to ovplyvní investorov na Portu?

Trump rozvíril hladinu na finančných trhoch

Donald Trump rozhýbal finančné trhy a vytrašil investorov, keď cez víkend vydal exekutívny príkaz na zavedenie 25 % cla na dovoz tovarov z Mexika a Kanady, a zvýšil clo na dovoz z Číny o ďalších 10 %. Prisľúbil zároveň čoskoré obchodné opatrenia aj na všetok import z EÚ, ktorá má voči Spojeným štátom vo vzájomnej medzinárodnej výmene prebytky.

V reakcii všetky celky reagovali pripravenosťou vrátiť úder v podobe zavedenia cla na dovoz amerických výrobkov. Finančné trhy sa vystrašili, pretože deglobalizácia by znížila produktivitu a efektivitu, čo by malo za následok nižší svetový ekonomický rast. Známe akciové indexy S&P 500 alebo európsky Euro Stoxx 50 v úvode týždňa prudko poklesli.

Situácia sa upokojila po tom, čo Trump zavedenie obchodných reštrikcií voči dôležitým obchodným partnerom odložil o mesiac. V tomto čase bude hľadať so svojimi náprotivkami riešenia, ktorými by sa mohli globálnej obchodnej vojne vyhnúť.

Čo bude ďalej?

Investori so zmenami v medzinárodnom obchode počítali, pretože obchodné clá používa Trump ako svoju značku dlhodobo. Niektorí ale možno počítali, že jeho prvé akcie nebudú také tvrdé ako predvolebné sľuby. Tento predpoklad nevyšiel a Trump je nekompromisný aj voči takým spojencom ako je Kanada.

Zatiaľ nie je dôvod na výraznú korekciu akciových trhov, ale problémom je, že nikto nevie, kam môže situácia dôjsť. Čína už odvetné opatrenia zaviedla a Kanada, Mexiko aj EÚ si ich pripravuje. Ak sa skutočne rozpúta globálna obchodná vojna, zníži sa efektivita, produktivita, zvýši inflácia, spomalí globálna ekonomika, poklesnú zisky a s tým aj akciové trhy.

Prípadný pokles finančných trhov ale môžu investori vnímať ako príležitosť na lacnejšie nákupy, podobne ako počas pandémie covidu alebo následného poklesu v dobe energetickej krízy. V dlhodobom horizonte sú finančné trhy efektívne a výhodnosť investovania je overená časom. Nie je ale jasné, či Trump nechá zájsť situáciu až sem, pretože mu záleží na tom, ako sa vyvíjajú finančné trhy.

V každom prípade investori na Portu nemusia rozmýšľať nad zmenami vo svojej investičnej stratégii. Portu portfóliá sú diverzifikované naprieč svetom a teda, ak sa aj zmení nálada investorov a začne sa dariť iným trhom, nie americkému, budú z toho ťažiť aj naši investori.

O čo Trumpovi ide?

Trump je posadnutý myšlienkou, aby Spojené štáty naďalej dominovali ako superveľmoc. Technologická, ekonomická a vojenská. Na ceste k dosiahnutiu svojich cieľov pritom mení pravidlá hry v globálnej ekonomike. Trump chce, aby Spojené štáty disponovali najsilnejšou ekonomikou, armádou a technológiami z jednoduchých dôvodov. Životná úroveň zostane vysoká a predovšetkým, USA si udrží status globálnej veľmoci, vďaka čomu bude môcť presadzovať svoj vplyv. Jeho zrak je pritom pevne upretý na jediného vyzývateľa – Čínu.

Čína je v očiach Trumpa jediným geopolitickým rivalom, ktorý zároveň získava čoraz väčší geopolitický vplyv. Výzvu z Pekingu berie veľmi vážne a po tvrdej kritike obrovského deficitu obchodnej bilancie a dlhodobého transferu know-how v roku 2018 odštartoval s druhou najväčšou svetovou ekonomikou obchodnú vojnu. Postupne sa zavádzali clá a obmedzenia na vývoz najpokročilejších technológií, najmä inteligentných čipov, s cieľom pribrzdiť rozmach Číny a udržať si lídersku pozíciu.

Hoci Trump vidí v geopolitickom ringu najmä Čínu, jeho kroky nie sú namierené iba proti nej. Clá sľúbil zaviesť na všetok tovar zo zahraničia. Svoju politiku vyrovnanej obchodnej bilancie však Trump plánuje uplatňovať aj voči spojencom z EÚ. „Oni nás skutočne využívajú. Máme deficit 300 miliárd dolárov. Neberú od nás ani naše autá, ani naše poľnohospodárske produkty, neberú skoro nič a my berieme všetko, milióny áut, ohromné množstvo poľnohospodárskych produktov,“ vyhlásil Trump a avizoval skoré zavedenie ciel. Európske spoločnosti, najmä nemecké automobilky, tak bude tlačiť k presunu výroby priamo do USA.

Od európskych štátov zas požaduje, aby nakupovali viac amerického plynu a ropy, čím by sa vzájomná obchodná bilancia vyrovnala. Cieľom vysokých ciel je podporiť domáci priemysel, ktorý by bol v podstate nezávislý od zahraničia. Svoj zámer investovať v Spojených štátoch oznámili viaceré spoločnosti v objemoch za desiatky miliárd USD. Táto politika však bude mať ďalekosiahle ekonomické následky pre štáty, ktoré majú voči Spojeným štátom obchodný prebytok. Reč je najmä o Číne, Nemecku, Japonsku, Mexiku a Kanade.

Trumpova politika na tenkom ľade

Trump verí, že celý svet je v medzinárodnom obchode od Spojených štátov závislý a ekonomická sila USA donúti partnerov, aby prijala jeho pravidlá hry. Ak by sa mu podarilo presadiť svoje záujmy a vyrovnal by obchodné deficity, ochránil by tradičný priemysel a posilnil ekonomickú nezávislosť.

Problém ale je, že bariéry vo svetovom obchode zvyšujú infláciu, ktorá by zas mohla znemožniť ďalšie znižovanie úrokových sadzieb. Vysoké úrokové sadzby však spomaľujú ekonomiku. Otáznikom sú tiež vysoké deficity verejných financií USA. Ak sa novému úradu DOGE na zefektívnenie verejnej správy, v ktorého čele je Elon Musk, nepodarí výrazne znížiť náklady, bude nakoniec Trumpova administratíva donútená napriek plánom zvyšovať výdavky skôr šetriť. To by zas ekonomike uškodilo.

Trumpove plány na posilnenie vedúcej pozície USA sú mimoriadne smelé, ale aj krehké. Potenciálne sa mu môžu rozsypať ako domček z karát.

Marek Malina

Marek pracuje ako analytik a špecializuje sa predovšetkým na makroekonómiu, globálne akciové trhy, prípadne komodity. Jeho cieľom je zvýšiť investičnú gramotnosť na Slovensku a približovať odborné témy ľudským jazykom. Marekove komentáre a analýzy vychádzajú v popredných médiách v Česku a na Slovensku.

Všetky články od autora