Pravidelne pre vás pripravujeme súhrn najdôležitejších noviniek zo slovenskej ekonomiky. Ktoré udalosti hýbali hospodárstvom a financiami na Slovensku v uplynulom týždni?
Téma týždňa: MMF nám veští 110 % HDP do roku 2040
Slovensko dostalo od Medzinárodného menového fondu (MMF) vysvedčenie, ktoré by žiadny zodpovedný hospodár nechcel vidieť. Ak budeme pokračovať v nastúpenom trende a po roku 2027 nepridáme v konsolidácii plyn, náš verejný dlh by mohol do roku 2040 vystreliť až na 105 % až 110 % HDP. Pre lepšiu predstavu – momentálne sa pohybujeme okolo úrovne 63 % HDP a už teraz nás trhy „trestajú“ vyššími rizikovými prirážkami než majú naši susedia.
Hlavným strašiakom v skrini nie je len aktuálne míňanie vlády, ale najmä demografický výhľad. Starnutie populácie totiž dramaticky zvýši náklady na dôchodky a zdravotníctvo, zatiaľ čo počet pracujúcich (a teda platcov daní) bude klesať. Práve starnutie populácie a tlak na dôchodkový systém je kľúčový dôvod, prečo by sa mal každý zodpovedný investor zamyslieť nad otázkou: Koľko investovať na dôchodok?
Minister financií Ladislav Kamenický na hodenú rukavicu od MMF reagoval tvrdením, že rezort už začal pracovať na strednodobom fiškálnom pláne a cieľom zostáva zníženie deficitu pod 3 % HDP v roku 2028. Problémom však zostáva, že konsolidácia zatiaľ stojí primárne na zvyšovaní daní (napr. DPH) a menej na šetrení na strane štátu, čo tlmí domáci dopyt a spomaľuje ekonomický rast, ktorý MMF pre tento rok odhaduje na slabých 0,8 %.
Slováci „bohatli“ najmä na papieri
Podľa najnovšej správy Národnej banky Slovenska (NBS) o financiách a spotrebe domácností sme za posledné tri roky nominálne zbohatli takmer o tretinu. Čisté bohatstvo priemerného Slováka stúplo o 30 %. Znie to skvele, kým do rovnice nevložíte dvojcifernú infláciu. Po očistení o rast cien je totiž reálne zbohatnutie len na úrovni 4 %.
Najlepšie na tom boli domácnosti v strednom veku (45-54 rokov), ktorým reálne bohatstvo stúplo o 15 %. Naopak, mladí ľudia a domácnosti bez vlastnej nehnuteľnosti ťahali za kratší koniec, a reálne chudobneli. Správa NBS len potvrdzuje náš chronický problém: extrémne nízku diverzifikáciu majetku, kde finančné aktíva (akcie, fondy) tvoria len zlomok nášho portfólia.
Navyše, nárast bohatstva Slovákov nie je výsledkom rozumného investovania na kapitálových trhoch ani vyšších príjmov, ale najmä nafúknutých cien nehnuteľností. Keďže drvivá väčšina Slovákov býva vo vlastnom, ich majetok rástol spolu s cenami bytov. Je to však tzv. „papierové bohatstvo“ – v dome síce bývate, ale chlieb si z jeho rastúcej trhovej ceny nekúpite. Stále platí, že mnohé domácnosti žijú od výplaty k výplate a chýbajú im likvidné finančné rezervy.
Štát si ide opäť pýtať peniaze od ľudí: Oplatia sa nové dlhopisy?
Minister Ladislav Kamenický oznámil druhú vlnu predaja štátnych dlhopisov pre občanov, ktorá odštartuje v marci 2026. Po úspešnej prvej emisii, kedy štát od ľudí vyzbieral 500 miliónov eur, prichádza s ponukou dvoch produktov:
- Investor II (splatnosť 2 roky, výnos 2,7 % p. a.)
- Patriot II (splatnosť 4 roky, výnos 3,0 % p. a.).
Hlavným predajným argumentom štátu je oslobodenie od daní a odvodov, nulové poplatky a jednoduchý nákup cez päť najväčších komerčných bánk. Pre konzervatívneho sporiteľa, ktorý má peniaze na bežnom účte s nulovým úrokom, ide o krok vpred. Avšak pri pohľade na očakávanú infláciu a alternatívy na trhu je tento „patriotizmus“ pomerne drahou voľbou.
Zaujímavosťou je, že štát občanom ponúka vyššie úroky, než za aké si požičiava na medzinárodných trhoch (tam sa 2-ročné dlhopisy hýbu okolo 2,3 %). Štát tak v podstate dotuje výnos pre občanov z budúcich daní nás všetkých.
Čo to znamená pre investora?
Štátne dlhopisy sú skôr alternatívou k termínovaným vkladom než serióznym nástrojom na budovanie bohatstva. Ak je vaším cieľom poraziť infláciu a reálne zhodnotiť úspory, najlepšou stratégiou je dlhodobé a pravidelné investovanie do ETF fondov.
Vláda chce prilákať späť veľkých investorov
Národná banka Slovenska vo svojej analýze „Slovenské zelené lúky už investorov nelákajú“ z minulého roka správne pomenovala tvrdú realitu nášho priemyslu. Časy, kedy stačilo vyrovnať pole pri diaľnici a čakať na príchod montážnej haly, sú nenávratne preč. Slovensko prestalo lákať zahraničný kapitál z viacerých dôvodov: nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nepredvídateľné podnikateľské prostredie a vysoké ceny energií.
Graf: Hrubé fixné investície (porovnanie s úrovňou v roku 2011)
Priame zahraničné investície (PZI) pritom boli dlho motorom ekonomického rastu Slovenska. Tento potenciál však už nevyužívame. Práve naopak, úroveň PZI už niekoľko rokov dosahuje najnižšiu úroveň v regióne. Zahraničné investície tak na Slovensku tvoria za posledných 10 rokov necelých 1,5 % HDP, zatiaľ čo v Poľsku, Česku a Maďarsku takmer 3 % HDP.
Ministerstvo hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej sa teraz situáciu snaží zachrániť dotovaním cien energií pre priemysel a uvoľnením pravidiel pre investičné stimuly. Štátnu pomoc by po novom mohli dostať aj firmy, ktoré v minulosti pri plnení podmienok zlyhali.
Otázkou zostáva, či sú dotácie a stimuly správnou liečbou. NBS varuje, že „povrchové úpravy“ v podobe štedrejších dotácií nebudú stačiť, ak neodstránime koreňové problémy – teda nízku kvalitu školstva a byrokraciu. Bez štrukturálnych zmien hrozí, že uviazneme v pasci stredných príjmov a naďalej nebudeme dobiehať životnú úroveň západnej Európy.
Tretí pilier pokoril 5 miliárd: Sme na ceste k lepším dôchodkom?
Dobrovoľné sporenie na dôchodok (DDS) zažilo v roku 2025 historicky najúspešnejší rok. Majetok v treťom pilieri prvýkrát presiahol hranicu 5 miliárd eur a počet nových zmlúv dosiahol rekordných 93-tisíc. Celkovo si tak na dôchodok v tomto systéme sporí už viac ako 1,1 milióna ľudí.
Za týmto rastom stojí najmä solídne zhodnotenie trhov v roku 2025, kedy indexové a rastové fondy pripisovali výnosy od 7 % až do takmer 22 %. Pozitívnym trendom je aj fakt, že zamestnávatelia prispievajú svojim ľuďom v priemere 43 eurami mesačne, čo je viac než priemerný príspevok samotného zamestnanca (24 eur).
Treba však pripomenúť, že tretí pilier má zmysel hlavne vtedy, ak vám doň prispieva zamestnávateľ alebo ak plne využívate daňovú úľavu. Bez týchto bonusov by boli čisté poplatky za správu v porovnaní s priamym nákupom ETF cez platformy ako Portu menej atraktívne.
Nespoliehajte sa na štát
Keďže súčasná situácia v slovenskej ekonomike nedáva ľudom veľa dôvodov na radosť, je povinnosťou každého z nás zobrať svoj finančný osud do vlastných rúk a nespoliehať sa na štát. V Portu veríme, že každý človek môže benefitovať z dlhodobého rastu finančných trhov. V komplikovanom svete financií robíme investovanie jednoduchšie, lacnejšie a dostupnejšie, než kedykoľvek predtým.
Myslite na vlastnú budúcnosť a budúcnosť svojich detí s:
- Portfóliami na mieru od Portu
- Detským účtom s poplatkom len 0,25 %
- Dôchodkovým účtom s polovičným poplatkom
Viac informácií zo sveta
Chcete byť každý týždeň informovaný o najdôležitejších udalostiach v ekonomike, financií a investovania nielen na Slovensku, ale aj vo svete? Prihláste sa na odber nášho populárneho newslettera a pridajte sa medzi 200 tisíc ľudí, ktorí sú vďaka nemu pravidelne v „obraze“.
Marek pracuje ako analytik a špecializuje sa predovšetkým na makroekonómiu, globálne akciové trhy, prípadne komodity. Jeho cieľom je zvýšiť investičnú gramotnosť na Slovensku a približovať odborné témy ľudským jazykom. Marekove komentáre a analýzy vychádzajú v popredných médiách v Česku a na Slovensku.
Na čo si dať po prečítaní tohto článku pozor?
- Článok nie je investičným odporúčaním
- Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
- Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové
- Portu negarantuje dosiahnutie výnosov z investície na kapitálových trhoch
- Nie ste si istí, aký rizikový profil je pre vás vhodný alebo či je pre vás vhodné napríklad tematické investovanie? Vyplňte si náš investičný dotazník a my vám poradíme.
