Pravidelne v pondelok pre vás pripravujeme súhrn najdôležitejších noviniek zo slovenskej ekonomiky. Ktoré udalosti hýbali hospodárstvom a financiami na Slovensku v uplynulom týždni?
1. Deficit verejných financií pravdepodobne prekročí plán
Deficit slovenských verejných financií bude podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vyšší, ako je naplánované v štátnom rozpočte. Mal by dosiahnuť 4,9 % (6,75 miliardy eur) namiesto plánovaných 4,7 % HDP. Dôvodom je zhoršenie ekonomického výhľadu, čo sa premietne do znížených výnosov z daní a odvodov, ako aj schválenie plošných dotácií na energie, ktoré majú štát stáť 400 miliónov eur.
Negatívny vplyv zhoršenia ekonomického výhľadu na daňové prímy tak už nebude možné plne pokryť zníženou rezervou pre makroekonomické riziká. Rada tiež znížila odhad rastu ekonomiky na 1,8 %, v októbri ešte očakávala rast takmer 2 %. V tomto odhade pritom ešte nie sú obsiahnuté hroziace riziká pre medzinárodný obchod po zmene administratívy v Spojených štátoch.
RRZ odhaduje vyššie deficity aj v ďalších rokoch, čo sa pretaví do rýchlejšieho nárastu dlhu. „Bez prijatia ďalších opatrení (a bez pokračovania energodotácií) bude deficit v rokoch 2026 a 2027 dosahovať úrovne 4,9 % HDP, resp. 5 % HDP. Pri takto vysokých deficitoch bude dlh pokračovať v raste z tohtoročných 59,2 % HDP až k 65 % HDP v roku 2027,“ vyčíslila rada. Pre splnenie cieľa znížiť do konca volebného obdobia deficit pod 3 % HDP, je podľa RRZ nutná ďalšia konsolidácia na úrovni 2 % HDP (3,1 miliardy eur).
2. Počet zahraničných pracovníkov na Slovensku prudko stúpa
Napätá situácia na slovenskom trhu práce núti firmy obzerať sa po pracovníkoch zo zahraničia čoraz častejšie. Na konci minulého roka pracovalo na Slovensku 114-tisíc zahraničných pracovníkov. Tí podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pomáhajú slovenským podnikom obsadiť voľné pracovné miesta, ktoré nevedia zaplniť vzhľadom na klesajúcu demografiu a nevhodnú kvalifikačnú štruktúru našej aktívnej populácie.
Podiel cudzincov na zamestnancoch, podľa údajov výberového zisťovania pracovnej sily, aktuálne u nás predstavuje 4 % a za uplynulých 10 rokov narástol osemnásobne. Najčastejšie si na Slovensku nachádzajú uplatnenie pracovníci z Ukrajiny, Sbrska a Rumunska. „Skokanmi roka sú Filipíny, Uzbekistan, India a Moldavsko, ktorých tu medziročne dokopy pracuje viac o vyše 10-tisíc,“ dodáva inštitút.
Nedostatok zamestnancov na Slovensku zdvihol počet voľných pracovných miest už nad 98-tisíc. Najviac ľudí dlhodobo chýba najmä v priemysle. Problémom je naďalej aj regionálna nerovnosť. Až dve tretiny voľných pozícií sú na západe krajiny.
3. Majetok Slovákov v podielových fondoch skokovo narástol na 15 miliárd
Prudké zhodnotenie akciových trhov v roku 2024 sa prejavilo aj do prudkého nárastu bohatstva slovenských investorov. Objem ich majetku v podielových fondoch stúpol o 2 miliardy na necelých 15 miliárd eur. K väčšiemu záujmu o investovanie prispel aj pokles inflácie a rast reálnych platov. Fondy celkovo investorom zarobili bezmála 1,3 miliardy eur.
Najvyššiu výkonnosť – 18,6 %, zaznamenali podľa údajov Slovenskej asociácie správcovských spoločností akciové fondy. Druhé najziskovejšie boli alternatívne fondy, ktoré zastrešujú najmä komodity. Vlani ich výkonnosť nad 14 % potiahlo najmä zlato.
Priemerná výkonnosť všetkých podielových fondov dosiahla 9,8 %. Pre porovnanie, najdynamickejšie akciové portfólio na Portu sa zhodnotilo o viac ako 24 %. To, že pasívne investovanie prináša pre investorov vyššie zhodnotenie ako aktívne nie je žiadnou novinkou. Ide len o potvrdenie dlhodobého trendu. Portu investori sa tak môžu tešiť z nižších poplatkov a vyšších výnosov, ako investori v podielových fondoch.
4. Slovensko si požičalo ďalších 812 miliónov eur v prvej tohtoročnej aukcii
Slovensko si v prvej tohtoročnej aukcii štátnych dlhopisov požičalo spolu 812,3 milióna eur. Celkový dopyt investorov pritom dosiahol takmer 2 miliardy eur, informuje Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Slovensko predalo investorom 4 druhy dlhopisov s termínom splatnosti od roku 2028 do roku 2043 a s priemerným ročným výnosom v akceptovaných ponukách od 2,60 % do 3,98 %.
Najvyššiu sumu, 218,5 milióna eur, získal štát z predaja dlhopisov s najdlhšou splatnosťou v roku 2043 s priemerným výnosom 3,98 % ročne. V predchádzajúcej novembrovej aukcii, ktorá bola posledná v minulom roku, predal ARDAL dlhopisy za 491,3 milióna eur s termínom splatnosti od roku 2028 do roku 2036 a s priemerným ročným výnosom od 2,57 % do 3,51%.
5. Bratislavské letisko získalo 5 nových destinácií
Koncom marca pribudnú na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave nové pravidelné linky do miest Gdansk, Bari a Miláno. Od júna sa k nim pridajú aj pravidelné lety do chorvátskeho Zadaru a na grécky ostrov Skiathos. Nové letecké linky by mohli v roku 2025 pomôcť dobehnú rekordný rok 2019, za ktorým bratislavské letisko stále zaostáva. Letisko M. R. Štefánika vybavilo v roku 2024 spolu na príletoch a odletoch 1 948 008 cestujúcich, o 7 % viac ako vlani.
Marek pracuje ako analytik a špecializuje sa predovšetkým na makroekonómiu, globálne akciové trhy, prípadne komodity. Jeho cieľom je zvýšiť investičnú gramotnosť na Slovensku a približovať odborné témy ľudským jazykom. Marekove komentáre a analýzy vychádzajú v popredných médiách v Česku a na Slovensku.
Na čo si dať po prečítaní tohto článku pozor?
- Článok nie je investičným odporúčaním
- Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
- Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové
- Portu negarantuje dosiahnutie výnosov z investície na kapitálových trhoch
- Nie ste si istí, aký rizikový profil je pre vás vhodný alebo či je pre vás vhodné napríklad tematické investovanie? Vyplňte si náš investičný dotazník a my vám poradíme.
