Pravidelne pre vás pripravujeme súhrn najdôležitejších noviniek zo slovenskej ekonomiky. Ktoré udalosti hýbali hospodárstvom a financiami na Slovensku v uplynulom týždni?
Téma týždňa: Rozhoduje o bohatstve Slovákov rodný list?
Každý by chcel žiť v krajine, kde majú všetci do života rovnakú štartovaciu čiaru. Najnovšia analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) však ukazuje, že Slovensko ňou rozhodne nie je. Výsledky výskumu o príjmovej mobilite sú pre našu spoločnosť vysvedčením, ktoré by sme si za klobúk nedali. Ukazuje sa totiž, že to, koľko dnes zarábate, je z veľkej časti odrazom toho, do akej rodiny a v ktorom regióne ste sa narodili. Analýza potvrdila silnú „medzigeneračnú zotrvačnosť“, keď príjmové rozdiely sa prenášajú z generácie na generáciu približne z 27 %.
Ak sa narodíte rodičom v spodnej pätine príjmového rebríčka, existuje veľká pravdepodobnosť, že tam zostanete aj v dospelosti. Naopak, deti bohatých rodičov majú „vstupenku“ do klubu úspešných takmer garantovanú. Z rodového pohľadu je zaujímavé, že tento vzťah sa výrazne prejavuje u chlapcov, ale nie u dievčat. Hodnoty koeficientov absolútnej mobility znamenajú, že príjmové rozdiely sa z rodičov na deti prenášajú priemerne z 27 %, v prípade synov sa prenášajú až z 37 % a v prípade dcér len zo 16 %. Čím vyššie číslo, tým väčšia šanca, že deti budú príjmami spadať do rovnakej kategórie v rámci obyvateľstva, ako ich rodičia.
Kľúčovým faktorom je taktiež geografia. Kým v Bratislave a okolí sociálna mobilita ako-tak funguje a talent má šancu vyniknúť, v chudobnejších častiach Slovenska na východe a juhu krajiny to je náročnejšie. Deti pochádzajúce z nižšie príjmových rodín a vyrastajúce v medzigeneračne najmobilnejších okresoch môžu očakávať, že v dospelosti budú mať príjem vyšší ako dve tretiny populácie. To je spôsobené pravdepodobne najmä lepším prístupom k štúdiu, výchove, vedeniu k finančnej gramotnosti, pracovným možnostiam a tiež vyšším počiatočným kapitálom. Naopak deti vyrastajúce v menej mobilných okresoch budú v priemere patriť do jednej tretiny najmenej zarábajúcich osôb. Na úrovni okresov existuje silná korelácia medzi medzigeneračnou príjmovou mobilitou a nezamestnanosťou.
Vysoká nezamestnanosť zhoršuje kariérne vyhliadky detí pochádzajúcich z podpriemerne zarábajúcich rodín, ale nemá negatívny vplyv na príjem detí z príjmovo lepšie situovaných rodín. Extrémom sú okresy so slabými výsledkami pre deti z bohatých aj chudobných rodín ako Revúca, Rožňava či Rimavská Sobota. V týchto okresoch dosahujú slabé výsledky deti z nízko aj vysokopríjmových rodín. Opačne to je v prípade Bratislavy, kde aj deti nižšie príjmových rodičov, sa vedia v budúcnosti zaradiť medzi najlepšie zarábajúcich.
Hoci výsledky výskumu nemožno označiť za pozitívne, Slovensko v ňom nepredstavuje žiadnu výnimku. V medzinárodnom porovnaní patrí Slovensko medzi mobilnejšie štáty, čo vytvára predpoklady na to, že aj deti z chudobnejších rodín a regiónov vedia svoju príjmovú situáciu zvrátiť, a zaradiť sa medzi lepšie zarábajúcich. Vo všeobecnosti platí, že európske štáty sú príjmovo mobilnejšie než USA. Najnižšiu príjmovu mobilitu vykazujú latinskoamerické a ázijské štáty, čo znamená, že výška príjmov je najviac rozhodujúca pre budúce príjmy detí.
Aj vzhľadom na tieto štúdie, ktoré nie sú pre ekonómov a sociológov ničím novým, neustále upozorňujeme, pravidelne opakujeme, že práve rodičia a ich výchova sú kľúčovým faktorom pre budúcu životnú úroveň ich detí. V praxi to znamená, že ak si rodičia vytvoria tie správne finančné návyky, je pravdepodobné, že deti ich budú replikovať. Aj preto sa snažíme rodičov motivovať k investovaniu pre deti prostredníctvom Portu detských účtov, ktoré umožňujú investovať so zvýhodneným poplatkom už od 0,25 %. Ako začať a koľko investovať pre deti nájdete v našom článku.
Oživenie priemyslu sa nekoná, stavebníctvo rastie
Ako ukázali najnovšie údaje Štatistického úradu, oživenie priemyselnej produkcie na začiatku roka malo len krátke trvanie, už vo februári sa opäť dostala do mínusu. Väčšina sledovaných odvetví (9 z 15) zaznamenala medziročné zníženie výkonu, pričom najviac nadol slovenský priemysel stiahli automobilky, keďže práve výroba dopravných prostriedkov mala najväčší podiel na 2,9 % poklese produkcie.
Výroba dopravných prostriedkov medziročne vo februári klesla o 7 %. Nejde však ani tak o utlmenie výroby, ako skôr o silnú porovnávaciu základňu z minulého roka, kedy automobilky zaznamenali neobvykle vysoký mesačný nárast výkonov (o 11,9 %). Dokazuje to dlhodobý ukazovateľ (bázický index), ktorý ukázal, pre našu ekonomiku kľúčové odvetvie vo februári 2026 vyprodukovalo o štvrtinu vyššiu hodnotu ako bol priemer výkonov v roku 2021. Je ale faktom, že európske automobilky sú pod tlakom z viacerých dovodov. Musia čeliť prechodu na elektromobilitu, drahším energiám, americkým clám, ale tiež masívnemu exportu čínskych výrobcov.
Výsledky slovenského priemyslu do mínusu okrem automobiliek stiahlo aj odstavenie ropovodu Družba, pre ktoré sa znížila výroba v rafinérii Slovnaft. Výroba rafinovaných ropných produktov sa prepadla o takmer 27 %. Viaceré odvetvia na druhú stranu prekvapili rastom. Najväčší rast dosiahla výroba chemikálií, ktorá medziročne narástla o takmer 14 %, pričom sa darilo sa aj výrobcom potravín a nábytkárskemu priemyslu.
Februárové zníženie produkcie stiahlo priemysel do mierne záporných čísiel aj v súhrne za prvé dva mesiace tohto roka. Od začiatku roka 2026 priemyselná produkcia medziročne klesla 0,3 %. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo 10 z celkovo 15 sledovaných odvetví. Výhľad na zvyšok roka je prevažne opatrný, keďže ho ovplyvňujú geopolitické napätie, obchodné vojny, slabý ekonomický rast v Európe, ale tiež domáca konsolidácia.
Lepšie výsledky ako priemysel dosahuje stavebný sektor. Stavebná produkcia dosiahla vo februári 2026 hodnotu takmer 570 miliónov eur, čo v predstavovalo medziročný nárast o 8,2 %. Išlo o štvrtý najvyšší februárový rast za posledných 14 rokov a pozitívne možno vnímať aj nárast celkovej stavebnej výroby o 5,4 %. Pod dobrý výkon stavebníctva sa podpísal najmä výrazný nárast tuzemskej stavebnej výroby o 10 % a výstavba verejnej infraštruktúry financovaná zo zdrojov EÚ, predovšetkým z Plánu obnovy. Z hľadiska štruktúry výkonov podľa zamerania stavebných prác k lepšiemu výsledku celého odvetvia prispel rast rozhodujúcej výstavby budov o 10,3 %. Realizátori zdynamizovali objem prác aj na inžinierskych stavbách, ktorých hodnota vzrástla o 7,2 % oproti vlaňajšiemu februáru. Kľúčovú úlohu v ich zvýšení zohrala výstavba nových ciest,diaľnic či železničných koridorov.
Výborné výsledky na domácej pôde mierne zredukovali stavebné práce v zahraničí poklesom o 1,6 %, čo znamená obrat po silných dvojiceferných rastoch v minulom roku. Kvôli tomu podiel prác v zahraničí na celkovej stavebnej produkcii klesol na 10,4 %, kým počas roku 2025 bol v priemere 13 %. V súhrne za 2 mesiace roka 2026 stavebná produkcia prekročila 1 miliardu eur a medziročne bola reálne vyššia o 3,5 %. Očakáva, že stavebníctvo by i tento rok, najmä v jeho prvej polovici, malo stále ťažiť i z končiacich sa verejných stavebných projektov financovaných z plánu obnovy a postupného nábehu nových projektov financovaných z eurofondových výziev.
Inflácia prekvapila, tentokrát pozitívne
Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb sa v marci podľa Štatistického úradu SR zvýšili medzimesačne len o 0,1 %, rovnako ako vo februári a výrazne menej ako v januári. Inflácia na medziročnej úrovni dosiahla 3,5 %, čo je najmenej za 15 mesiacov. Spomalenie rastu inflácie pozitívne ovplyvnili lacnejšie potraviny a nealko nápoje, ktoré tvoria druhý najvýznamnejší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21 %). Ceny potravín medzimesačne klesli o 1,5 %, pričom zlacnelo až 8 z 9 potravinových zložiek.
Druhý najvýznamnejší vplyv na medzimesačnú infláciu mal rast cien v odbore bývanie s energiami o 0,5 %. Vzrástli najmä ceny nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Významný bol aj vplyv rastu cien v odbore doprava o 1,7 %, najmä v dôsledku drahších pohonných hmôt o 4,5 %, ktoré sa však ešte naplno v marci do inflačných čísel neprepísali.
Pri medziročnom porovnaní však rástli všetky spotrebiteľské zložky. Ceny energií boli vyššie o 11,1 % kvôli januárovému zvýšeniu cien tepla. Naďalej vysoký je aj rast cien služieb (5,6 %), no postupne spomaľuje. Ceny tovarov, potravín (vrátane nealka, alkoholu a tabaku) aj pohonných hmôt boli vyššie o menej ako 2%. polu za tri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.
Výhľad na ďalší vývoj inflácie je ale skôr negatívny. Od cieľových 2 % sme stále ďaleko a v zdražovaní Slovensko patrí na najvrchnejšie priečky EÚ. Nepriaznivý vývoj do ďalších mesiacov už nespôsobuje iba konsolidačné opatrenia, ale aj pokračujúce prerušenie dodávok ropy súvisiace s konfliktom na Blízkom východe, ktoré môže v nasledujúcich mesiacoch viesť k nárastu cien pohonných hmôt a potravín v závislosti od dĺžky jeho trvania.
Cestovatelia objavujú Slovensko, turizmus láme predcovidové rekordy
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo vo februári 496-tisíc hostí, čo bolo o desatinu viac než pred rokom. Hotelieri ubytovali rekordný počet hostí, v porovnaní s doterajším maximom z februára 2020 bol ich počet vyšší o takmer 3 %. Dobrým znamením je nielen rastúci počet hostí, ale aj ich dlhší pobyt. Hostia strávili v hoteloch medziročne o desatinu viac nocí, pričom ich počet dosiahol takmer 1,4 milióna, čo predstavzhe priemernú dobu pobytu 2,7 noci.
Z veľkej časti sa pod rekordný počet 530-tisíc prenocovaní podpísali zahraniční turisti, čo predstavuje nárast o 13 %. Počet návštevníkov zo zahraničia vzrástol až o 15 % na 195 tisíc. Zvýšil sa ale aj počet domácich návštevníkov, ktorí stále tvoria väčšiu časť hostí (takmer dve tretiny), ale v ich prípade ešte rekord nepadol. Domáci návštevníci dosiahli druhý najvyšší počet prenocovaní (825-tisíc) s medziročným nárastom o takmer 8 %. K prekonaniu rekordu z roku 2020 chýbalo celkovo ešte 11 % nocí. Celkovo navštívilo slovenské ubytovania 301-tisíc hostí (nárast o 7 %), čo je stále o 5 % menej pred rekordným rokom 2020.
Z regionálneho hľadiska sa vo februári tohto roku podarilo medziročne prekonať počet návštevníkov 7 z 8 krajov SR. Jedine Nitriansky kraj zaznamenal menej ubytovaných hostí ako vo februári pred rokom, a to o 2,9 %. Dominantný podiel hostí prilákali aj vo februári kraje zamerané na zimné aktivity v horskom prostredí. Nadpolovičná väčšina návštevníkov SR smerovala do Žilinského a Prešovského kraja. Zároveň evidovali oba kraje historicky najvyšší počet februárových ubytovaných, rekord prekonali počty domácich aj zahraničných návštevníkov. Tretím najobľúbenejším krajom pre februárových návštevníkov Slovenska bol Bratislavský kraj s takmer 88-tisíc hosťami, v ktorom ako jedinom kraji na Slovensku opäť tvorili väčšinu ubytovaných zahraniční návštevníci.
V súhrne za prvé dva mesiace roku 2026 sa na Slovensku ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu takmer 952-tisíc hostí. Išlo o medziročný nárast v súhrne o 10,5 %. Dynamickejšie vzrástol počet cudzincov ako počet domácich návštevníkov. Za pozitívny možno považovať aj vývoj počtu prenocovaní, ktorý medziročne vzrástol o 11 %.
Nespoliehajte sa na štát
Keďže súčasná situácia v slovenskej ekonomike nedáva ľudom veľa dôvodov na radosť, je povinnosťou každého z nás zobrať svoj finančný osud do vlastných rúk a nespoliehať sa na štát. V Portu veríme, že každý človek môže benefitovať z dlhodobého rastu finančných trhov. V komplikovanom svete financií robíme investovanie jednoduchšie, lacnejšie a dostupnejšie, než kedykoľvek predtým.
Myslite na vlastnú budúcnosť a budúcnosť svojich detí s:
- Portfóliami na mieru od Portu
- Detským účtom s poplatkom len 0,25 %
- Dôchodkovým účtom s polovičným poplatkom
Viac informácií zo sveta
Chcete byť každý týždeň informovaný o najdôležitejších udalostiach v ekonomike, financií a investovania nielen na Slovensku, ale aj vo svete? Prihláste sa na odber nášho populárneho newslettera a pridajte sa medzi 200 tisíc ľudí, ktorí sú vďaka nemu pravidelne v „obraze“.
Marek pracuje ako analytik a špecializuje sa predovšetkým na makroekonómiu, globálne akciové trhy, prípadne komodity. Jeho cieľom je zvýšiť investičnú gramotnosť na Slovensku a približovať odborné témy ľudským jazykom. Marekove komentáre a analýzy vychádzajú v popredných médiách v Česku a na Slovensku.
Na čo si dať po prečítaní tohto článku pozor?
- Článok nie je investičným odporúčaním
- Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
- Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové
- Portu negarantuje dosiahnutie výnosov z investície na kapitálových trhoch
- Nie ste si istí, aký rizikový profil je pre vás vhodný alebo či je pre vás vhodné napríklad tematické investovanie? Vyplňte si náš investičný dotazník a my vám poradíme.
