Dividendové vs. reinvestičné ETF – ktoré vybrať?

Investovaním do akcií sa človek stáva spoluvlastníkom podniku, z čoho plynú určité práva a povinnosti. Jedným z najdôležitejších práv je podiel na zisku spoločnosti. Pokiaľ podnik vykazuje zisk, môže s ním v zásade urobiť len dve veci – môže ho zadržať a použiť pre ďalší rast spoločnosti (formou kapitálových investícií, akvizícií iných spoločností či splátky dlhov), čím ideálne zvyšuje hodnotu pre svojich akcionárov, alebo ho môže distribuovať akcionárom, či už formou dividendy, alebo spätného odkúpenia akcií.

Manažment spoločnosti by sa mal vždy snažiť o to, ako zarobený kapitál čo najefektívnejšie alokovať tam, kde dosiahne najvyšší výnos. Ide totiž o kapitál, ktorý patrí akcionárom. Vyššie dividendy spravidla vyplácajú veľké, zabehnuté a ziskové spoločnosti, ktoré nevidia príležitosti rastu, pre ktorý by zarobený zisk využili, a tak ho radšej vyplatia akcionárom.

Ak takú akciu drží fond ETF, potom inkasuje dividendy, rovnako ako individuálny akcionár. A stojí tak pred podobnou dilemou, ako firma dividendy vyplácajúca. Má obdržané dividendy reinvestovať do nákupu svojich podkladových akcií, alebo ich poslať ďalej medzi svojich akcionárov (vlastníkov ETF)? Vzhľadom na to, že sú preferencie investorov rôzne, existujú 2 verzie ETF – dividendové (popr. distribučné) a reinvestičné (popr. akumulačné).

Do voľby, ktorú verziu ETF vybrať, sa tak dostáva aj drobný investor – či také, ktoré distribuuje dividendy, alebo to, ktoré kapitál ďalej reinvestuje. Aké si vybrať? Poďme sa na obe stratégie pozrieť bližšie.

Dividendové ETF

Tento typ ETF nezadržiava inkasované dividendy, ale vypláca („preposiela“) ich – spravidla na mesačnej alebo štvrťročnej báze – svojim akcionárom. Vhodný je napríklad pre investorov, ktorí si chcú prostredníctvom ETF zaistiť stabilný príjem (rentu, o ktorej ešte budeme hovoriť nižšie), alebo chcú dividendy použiť na nákupy iných ETF. Dividendový výnos v ETF, ktorý kopíruje napríklad index S&P 500, dosahuje úroveň zhruba 2 % ročne. Napríklad 40-tisícový kapitál tak vygeneruje hrubý príjem pre akcionárov vo výške 800 € ročne.

Na trhu však existujú aj tzv. „high yield“ ETF, ktoré investujú do spoločností vyplácajúcich vysokú dividendu (také spoločnosti bývajú prezývané „dividenoví aristokrati“) a s nimi sa dá s výnosom dostať podstatne vyššie ako na 2 %. Napríklad ETF Vanguard FTSE All-World High Dividend, ktoré je v ponuke Portu pod názvom Globálne dividendové akcie, má dividendový výnos ročne okolo 3,5 %. ETF zamerané na dividendové akcie rozvojových krajín (iShares Emerging Markets Dividend, tiež v ponuke Portu), má potom ročný dividendový výnos dokonca 6,7 %.

Pre doplnenie: Vlastná cena dividendových ETF rastie pomalšie ako cena reinvestičných. Dôvodom je práve ono vyplácanie dividend investorom. Výnos je daný hlavne dividendami a nie toľko nárastom ceny.

Ako ale možno tušíte, dividendový príjem investora treba zdaniť. Danenie u dividend zo zahraničia (keďže ETF sú zahraničné tituly) prebieha spravidla formou zrážkovej dane a investorovi už chodí dividenda v čistej výške. (viac o daniach tu). Taká dividenda sa potom pripíše investorovi na jeho účet a môže sa s ňou ďalej nakladať.

Podobne ako pri akciových ETF to funguje pri dlhopisových – len namiesto dividend sú im pripisované úroky, ktoré potom ďalej (už ako dividendu) posielajú svojim akcionárom.

Nakladanie s dividendami v Portu

Okrem výplaty dividendy na bežný účet, môže byť príjem využitý napríklad pre chytré rebalansovanie celkového portfólia udržujúce jeho štruktúru. Algoritmus monitoruje zloženie portfólia a získané dividendy múdro rozmiestňuje medzi podvážené tituly, aby navrátil zloženie portfólia k cieľovým hodnotám bez nutnosti predaja – obdobne, ako je to v prípade pravidelných vkladov. O rebalancii si prečítajte viac tu. Rebalansovaním Portu portfólií nevzniká investorom na Portu.sk daňová povinnosť. Pri uplatnení ročného časového testu to umožňuje investovanie bez daní. Rebalancia je automaticky zapnutá pri všetkých riadených Portfóliách Portu a voliteľná pri vlastných Stratégiách v plánoch Plus a Premium.

Reinvestičné ETF

Na rozdiel od dividendových ETF sa dividendy v prípade reinvestičných ETF reinvestujú vo vnútri ETF a nie sú preto vyplácané na účet investora. Prijaté dividendy ETF samo zainvestuje do svojich podkladových akcií podľa rozloženia indexu, ktorý sleduje. Opäť to funguje obdobne aj v prípade dlhopisových ETF, ktoré dostávajú úroky.

Koncovému investorovi nie sú pripisované žiadne dividendy, a teda nevzniká príjem, ktorý je potrebné uviesť do daňového priznania. Jediným príjmom pre investora je tak príjem z prípadného predaja takého ETF – a pokiaľ je ETF držané od svojho nákupu minimálne 1 rok, zisk je oslobodený od dane. Tento typ ETF je obľúbený predovšetkým medzi investormi, ktorí chcú mať istotu, že sa nebudú musieť zaoberať prípadným uvádzaním dividend do daňového priznania, a súčasne nechcú využiť vyplatené dividendy pre rebalansovanie naprieč triedami aktív, ani nechcú čerpať dividendovú rentu.

Ktoré ETF je teda lepšie? Či je jedna verzia „lepšia“ ako druhá, povedať všeobecne nemožno. Oba typy majú svojich priaznivcov, hodia sa pre iné investičné stratégie. Ak investujete pomocou vlastnej Stratégie Portu, môžete využiť filtrovanie pre zobrazenie iba vybraného druhu ETF tu:

Vyplácanie renty, alebo budovanie majetku?

K téme dividend, ich vyplácaniu a nakladaniu s nimi, sa viaže ešte jeden dôležitý uhol pohľadu: otázka, či si chcem nechať dividendy vyplácať ako rentu, alebo ich spätne poslať pracovať (či už využitím reinvestičných ETF, alebo dividendy z distribučných ETF využiť na rebalansovanie)?

Kto totiž pošle dividendy späť do práce, môže naplno využiť efekt zloženého úročenia, najmä ak sa plánuje držať dlhodobej investičnej stratégie s horizontom napríklad v desiatkach rokov.

Sila reinvestovania a zloženého úročenia v čase sa dá najlepšie vyjadriť na vývoji majetku Warrena Buffetta. Tento investor dosiahol prvú miliardu svojho majetku vo veku 60 rokov, čo mu zabralo zhruba 40 rokov investovania. Dnes má Buffett 90 rokov a jeho majetok má hodnotu asi 70 miliárd, medzitým už ale zhruba 50 miliárd rozdal na charitu. Buffett teda za prvých 40 rokov investovania zarobil miliardu a za ďalších 30 rokov vďaka zloženému úroku zarobil zhruba 120 miliárd.

Obe stratégie sa dajú porovnať na nasledujúcom grafe, ktorý má ako podkladové aktívum americký akciový index S&P 500 v časovom období 1980-2019. Modrá krivka znázorňuje stratégiu pravidelného vyplácania dividend, ktoré nie sú ďalej reinvestované. Zelená naopak všetky dividendy späť reinvestuje. Výsledok? Po 40 rokoch investovania by investor, ktorý zvolil stratégiu reinvestovania, znásobil svoj počiatočný kapitál 52,9x. Investovaných 100 eur by teda malo hodnotu 5 290 eur. Na druhú stranu, stratégia vyplácajúca dividendy by zhodnotila kapitál len 17,9x. Vo výsledku by investor preferujúci stratégiu reinvestícií mal z pôvodných 100 eur o 3 500 eur viac, než keby si nechal vyplácať priebežne dividendy a ďalej by s nimi nepracoval.

• Článok nie je investičným odporúčaním
• Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
• Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové
• Portu negarantuje dosiahnutie výnosov z investície na kapitálových trhoch
• Nie ste si istí, aký rizikový profil je pre vás vhodný alebo či je pre vás vhodné napríklad tematické investovanie? Vyplňte si náš investičný dotazník a my vám poradíme.